Predstavte si volebnú kampaň, v ktorej nemusíte minúť ani cent na billboardy, nemusíte si farbiť šediny na predvolebné fotky a v diskusnej relácii môžete namiesto hádok so súpermi radšej popíjať kávu. Sen každého politika, však? Presne takto vyzerali komunálne voľby na starostu v Pavlovej Vsi. Súčasný starosta Daniel Bacúr sa totiž ocitol v pozícii, ktorú by mu závidel nejeden upotený kandidát. Do volieb sa proti nemu nepostavil absolútne nikto.
Volebný hárok s jediným menom na stránke môže na prvý pohľad pripomínať totalitný režim niekde v Severnej Kórei. My na dedine to však voláme efektívne šetrenie mozgových buniek na rozhodovanie. U nás odpadá otravná otázka: „Koho mám preboha zase voliť?“ Tu máme jasno. Berieš alebo…no vlastne iba berieš a nemáš na výber.
Napriek tomu, že na víťazstvo stačil starostovi jediný hlas, ktorý si ho mohol cestou po čerstvé pečivo hodiť aj sám, desiatky ďalších ľudí išlo aj tak voliť. Možno zo zvyku, možno z občianskej povinnosti a možno, aby ich tá jedna suseda na nedeľnej omši neohovárala pred celým kostolom. Predsa len, v malej obci sa neodpúšťa ani to, že ste sa nepozdravili vašej susede, keď stála na druhom konci jej záhrady.
Dedinsky súboj sa preto odohral len na listoch s budúcimi poslancami obce. Kým starosta s vyloženými nohami čakal, kedy mu funkcia sama spadne do lona, pri krúžkovaní piatich mušketierov, alias poslancov, to vrelo. Vtedy sa už sused so susedom nepoznal!
Členovia volebnej komisie nakoniec márne čakali na slávnostný moment, kedy budú môcť aspoň jednému prvovoličovi odovzdať zvädnuté kvety a potriasť rukou. V celej dedine sa nenašiel ani jeden.
