Počas svojej 26-ročnej existencie sa Katolícka univerzita len zriedka dostala do takej pozornosti verejnosti ako v týchto týždňoch. Jej rektorské voľby nikoho nezaujímali, kým platne zvoleného kandidáta Tomáša Jablonského nezamietol veľký kancelár univerzity košický arcibiskup Bernard Bober. Toto právo veta využil prvýkrát v histórii univerzity.
Práve v tom čase sa delegáti ministerstva školstva vrátane ministra Druckera so zástupcami rôznych slovenských univerzít zúčastňovali v americkom Orlande na každoročnom svetovom vzdelávacom veľtrhu NAFSA. Vyslanci z Ružomberka si tam museli vypočuť vážne myslené otázky, či Katolícka univerzita ešte chce byť verejnou vysokou školou…
Vysoké školy na Slovensku sú súkromné, štátne a verejné. Súkromné riadi a financuje zriaďovateľ, štátne riadi príslušné ministerstvo – napríklad vojenskú akadémiu ministerstvo obrany a policajnú akadémiu ministerstvo vnútra – a verejné sú samosprávne verejnoprávne inštitúcie. Katolícka univerzita je verejná vysoká škola konfesijného charakteru. Plynie jej z toho veľká výhoda čerpania verejných zdrojov. Tento rok napríklad dostala zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť 15,5 milióna eur. To takmer úplne pokrýva jej základné potreby – z výskumných grantov získala v roku 2025 navyše iba približne 900-tisíc eur.
Zároveň je však cirkevnou školou a podlieha dohľadu Katolíckej cirkvi, čiže konkrétne najmä ustanoveniam apoštolskej konštitúcie Jána Pavla II. z roku 1990 Ex Corde Ecclesiae a miestnej biskupskej konferencii. KBS zastupuje na univerzite tzv. veľký kancelár, ktorý má významné schvaľovacie právomoci pri prijímaní vnútorných dokumentov. A, okrem iného, aj pri menovaní rektora, ktorého musí po schválení vo volebnom zhromaždení a pred vymenovaním u prezidenta odsúhlasiť.
Prečo arcibiskup Bernard Bober odmietol zvoleného kandidáta Tomáša Jablonského a preferoval nezvoleného protikandidáta Ľubomíra Pekarčíka?
V prvom rade je zaujímavé zreteľné rozdelenie volebného zhromaždenia po klerickej línii – teda jedného kandidáta podporovali, zjednodušene povedané, biskupi a kňazi, druhého zvyšok akademickej obce. Volebné zhromaždenie tvorí akademický senát a správna rada univerzity. Ako bolo zrejmé v kuloároch a explicitne to potvrdil na zasadnutí senátu jeho člen za teologickú fakultu kňaz Amantius Akimjak, kňaza Ľubomíra Pekarčíka volili biskupi prítomní v správnej rade a kňazi a bohoslovci z teologickej fakulty. Všetky ostatné fakulty, zastupované laikmi, preferovali profesora Tomáša Jablonského. Pekarčík dostal 11 hlasov, Jablonský 19 hlasov.
Ak je rozčesnutie voličov takto jasne podmienené jednou konkrétnou charakteristikou – v tomto prípade poslušnosťou voči biskupom –, napovedá to veľa o vzťahu medzi KBS a univerzitnou obcou.
Samotné dôvody odmietnutia sa vzťahovali na starú kauzu spred 15 rokov, keď sa na pedagogickej fakulte zistili rozsiahle podvody a nečestné postupy pri hospodárení, udeľovaní docentúr, vykazovaní publikačnej činnosti a pod. Fakulta mala vtedy zriadený fond, cez ktorý netransparentne účtovala niektoré príjmy, vo Švajčiarsku si držala „schránkové vydavateľstvo“, v ktorom vychádzali akože „zahraničné“ publikácie, umožňovala a podporovala poľskú „habilitačnú turistiku“, takže v poľských médiách sa začala používať hanlivá nálepka „docenci z Rużomberka“ a problému sa muselo venovať aj poľské ministerstvo školstva a poľská komisia pre akademické stupne.
Na to všetko vtedy poukazoval rektor Katolíckej univerzity Tadeusz Zasępa, KBS si dala spraviť profesionálny audit, urobila personálne zmeny a tieto praktiky sa skončili. V čase prevalenia týchto neporiadkov bol dekanom pedagogickej fakulty práve Tomáš Jablonský a celý spor sa vnímal aj ako jeho osobný spor s KBS. Ale ak dnes arcibiskup Bober jednou rukou odstraňuje človeka, voči ktorému má – podľa vlastných slov – „pretrvávajúcu nedôveru“, prečo druhou rukou ponúka človeka, ktorý nieže nie je lepší, či „čistejší“, ale je s aktérmi tejto éry úzko spätý?
O rozdiele aspoň dvoch tried medzi Pekarčíkovou a Jablonského prezentáciou, pripravenosťou a schopnosťou kompetentne reagovať na otázky na verejnom vypočutí kandidátov sa už v médiách hovorilo dosť. Ešte dôležitejším aspektom sú však mocenské spojenectvá. Kandidáta Pekarčíka navrhol – podľa vlastných slov v senáte – už spomenutý prof. Akimjak. A dokonca sa usiloval vopred znemožniť Jablonského kandidatúru zložitou právnou argumentáciou, ktorá neobstála a bola vyvrátená ministerstvom školstva aj právnou kanceláriou univerzity. O úzkej spolupráci Pekarčíka s Akimjakom svedčí aj analýza publikačnej činnosti, o ktorej písal denník Postoj. Treba však pripomenúť, že práve Akimjak bol – ešte pred Jablonským – dekanom pedagogickej fakulty v inkriminovaných rokoch, ktoré boli predmetom auditu KBS.
Ak sa teda argumentuje starými hriechmi, nie je konzistentné pripomínať ich jednej strane a nevidieť ich na tej druhej.
Z novej kauzy okolo Katolíckej univerzity však môže, dúfajme, vzísť aj niečo pozitívne. V prvom rade je veľmi žiaduce a potrebné aby sa slovenská Cirkev konečne viac začala zaujímať o svoju univerzitu. Aby nebola len „verejná“ a ponechaná napospas všetkým slovenským žabomyším ťahaniciam o kúsok zo spoločného syra, ale aj „cirkevná“. Aby si slovenskí biskupi vyčlenili na ňu poriadny diel času, energie a personálnej kapacity a pomohli budovať jej víziu, identitu, pomohli motivovať jej zamestnancov a študentov v duchu jánpavlovskej Ex Corde Ecclesiae. Inšpiráciou môže byť aj malé súkromné Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré sa už 17 rokov snaží realizovať slávnu „ideu univerzity“ sv. kardinála Johna Henryho Newmana a vysielať do slovenskej spoločnosti sformovaných veriacich lídrov.
Katolícka univerzita teda potrebuje najmä príťažlivú víziu a zručnú riadiacu ruku v hospodárení. Druhým víťazstvom v tejto situácii by teda mohlo – a malo! – byť nájdenie takej manažérskej osobnosti. Dosť sa ich hýbe v Kresťanskom združení podnikateľov a manažérov alebo v Stredoeurópskej podnikateľskej a spoločenskej iniciatíve CEBSI, ktorú založili pred 20 rokmi mladí ekonómovia z toho istého prostredia, z akého vzišlo Kolégium Antona Neuwirtha… Napokon, slovenskí katolícki biskupi poznajú lepšie ľudí a „ľudí, čo poznajú ľudí“ ako autorka tohto komentára. Verme, že aj pod drobnohľadom verejnosti zúročia túto znalosť a zodpovednosť viac než v prvom kole voľby rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 12. júna 2026.
Obrázok: Gemini
