V stredu ráno aj na Slovensku viacerí netrpezlivo siahali po mobiloch a kontrolovali prvé výsledky amerických volieb. Niektorí kvôli tomu možno ani nespali. Prezidentský súboj Donalda Trumpa s Kamalou Harrisovou zaujímal celý svet – z dobrých dôvodov. Je tu vojna, a všetci túžime po jej ukončení. Je tu kultúrna vojna a všetkých sa nás hlboko dotýka zabíjanie nenarodených, zabíjanie starých a chorých eutanáziou, mrzačenie detí tzv. sexuálnymi tranzíciami… Je tu ekonomická vojna s Čínou, a hoci my na Slovensku sa ňou veľmi nezaoberáme, Američania cítia jej neblahé dôsledky na svojej klesajúcej životnej úrovni už 40 rokov.
Američania si za nového prezidenta zvolili Donalda Trumpa, ale to neznamená, že jeho protikandidátka skončila na smetisku dejín. Napokon, aj on sám pred štyrmi rokmi tesne prehral, mnohí ho pochovali – a dnes je tu zas. Na víťazstvo bolo potrebných aspoň 270 voliteľov, Donald Trump ich mal v čase písania tohto komentára 280. Sú tu teda dva veľmi vyrovnané kultúrno-politické tábory a stojí za to zrekapitulovať si ich plusy a mínusy.
Kamala Harrisová reprezentuje Demokratickú stranu, ktorá sa z pôvodnej zástankyne robotníckej triedy, sociálnych výdobytkov pre strednú vrstvu a práv pre utláčaných stala progresivistickou stranou mestských elít, víťaziacou na bohatom východnom aj západnom pobreží Spojených štátov. Jej prezidentská kandidátka na poslednú chvíľu nahradila súčasného amerického prezidenta Joa Bidena, ktorý sa definitívne skompromitoval stareckou senilitou. Jeho fyzická aj psychická nemohúcnosť prestala byť vo veľkých televíznych debatách maskovateľná. Nastúpila jeho viceprezidentka, dovtedy považovaná za neobľúbenú, slabú a neschopnú. Pripisovalo sa jej najmä zlyhanie v jej kľúčovej agende prisťahovaleckej politiky, ktorú nezvládla. Za jej silnú stránku a pozitívum však možno označiť zahraničnopolitický kurz, kde by prevzala doterajšiu pozíciu USA v podpore Ukrajiny a NATO, čo je dôležité najmä z nášho stredoeurópskeho pohľadu. Výlučne pre toto ju preferovali aj niektorí slovenskí konzervatívni politici, ktorí v nej videli bezpečnostnú záruku. Kamala Harrisová je však zároveň reprezentantkou extrémistického progresívneho krídla Demokratickej strany, svoju kampaň nepokryte stavala na podpore potratov a ďalších nebezpečných ideologických úchyliek v kultúrno-etickej oblasti. Aj preto mala medzi americkými katolíkmi takmer nulovú podporu.
Donald Trump reprezentuje Republikánsku stranu. Pri jeho mene naskočia ako prvé výhrady voči jeho charakteru, pretože sa prejavuje ako hulvát, násilník, narcistická osobnosť… Tu však treba pre spravodlivosť dodať, že morálne pochybný profil má aj Kamala Harrisová, o ktorej je napr. verejne známe, že sa do viacerých politických funkcií dostala cez milenecké vzťahy. Ak sa teda zameriame na mimo-osobné argumenty o Trumpovej politike, v prvom rade treba upozorniť na veľkú kauzu, ktorá do amerického žargónu vstúpila pod názvom „6. január“. Myslí sa tým útok Trumpových prívržencov na Kapitol na znak toho, že odmietli výsledky minulých volieb, pričom ohrozili zdravie i životy viacerých prítomných. Trump ich nebrzdil, ale podporoval a povzbudzoval. To vypovedá nielen o jeho neschopnosti prijať prehru, ale najmä o jeho schopnosti ohroziť a zavrhnúť demokraciu. Slováci a iní Európania sa obávajú aj Trumpovho ekonomického ťaženia proti Číne, ktoré môže veľmi negatívne zasiahnuť aj naše hospodárstvo. Ďalšie obavy vzbudzuje jeho nevyspytateľný postoj k Rusku a k vojne na Ukrajine – Trump jednoznačne ohlasuje zámer vojnu čím skôr ukončiť, nedá sa však predpokladať, či to bude v neprospech Ukrajiny – a teda aj celej Strednej Európy a Slovenska zvlášť –, alebo sa mu podarí voči Putinovi ťah, ktorý zatiaľ nevieme predvídať. V to dúfajú tí, ktorí sa spoliehajú jednak na rozumných a rozhľadených ľudí v Trumpovej administratíve a jednak na silu samotnej osobnosti Donalda Trumpa, ktorý bude Putinovi nepochybne rovnocennejším a obávanejším protivníkom ako slabá Kamala Harrisová. No a po všetkých týchto argumentoch – demokratických, ekonomických a globálnopolitických – treba ako najvýraznejšie pozitívum Donalda Trumpa a jeho tímu spomenúť jednoznačnú konzervatívnu a prolife profiláciu. Tá je podstatným dôvodom, pre ktorý je – napriek všetkému – favoritom konzervatívnych katolíkov a ostatných kresťanov v Amerike aj vo svete.
Americký zápas progresívneho krídla, ktoré sa javí politicky kultúrnejšie a oddanejšie demokratickým inštitúciám, a konzervatívneho krídla, ktoré sa, žiaľ, javí aj hulvátske, so sklonmi k totalitnému správaniu a neefektívnemu spravovaniu verejných zdrojov, kopíruje aj politickú polarizáciu na Slovensku. Zažívame tie isté dilemy medzi rozkrádaním štátu a ideologickou agresivitou. Americké voľby nám možno nepriniesli jednoznačný návod na správny postoj, ale určite priniesli poučenie nerezignovať. Američan neostáva doma rozjímajúc o väčšom a menšom zle. Optimálne je preberať iniciatívu a brať veci do vlastných rúk, aj keď to stojí čas, nervy a peniaze.
Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 8. novembra 2024.
