Skip to main content

Na chodbách Študentského domova Vojtaššák v Ružomberku, to na prvý pohľad pôsobí pokojne. Dvere izieb sú zatvorené, v kuchynkách sa svieti len sporadicky. No za týmto zdanlivým pokojom sa skrýva realita, ktorú študenti opisujú ako čoraz viac znepokojujúcu.

Cudzí človek v priestore študentov

Podľa výpovedí ubytovaných sa v internáte už od začiatku roka pohybuje neznámy muž bez domova. Nejde pritom o jednorazový incident.

„Chodil tam pravidelne a dokonca bral jedlo z chladničiek,“ opisuje situáciu jeden zo študentov. Kuchynky, ktoré majú slúžiť ako spoločný priestor pre ubytovaných, sa podľa nich postupne stali miestom, kam sa po zotmení boja vstúpiť.

Niektorí hovoria aj o tom, že v priestoroch kuchynky sa objavovali cudzie veci, ako deky či osobné tašky. To naznačuje, že muž tam mohol tráviť viac času, než si ktokoľvek uvedomoval.

Bezpečnosť len na papieri

Študenti sa zhodujú, že najväčším problémom je chýbajúci dohľad. Personál, ktorý by mal mať na starosti bezpečnosť, podľa nich často na mieste nebýva.

„Do budovy sa vie dostať aj niekto zvonku,“ zaznieva v ich výpovediach. Vrátnica síce existuje, no jej funkcia je podľa študentov skôr formálna než reálna.

Poplatky a frustrácia

K nespokojnosti sa pridáva aj finančná stránka. Niektorí študenti tvrdia, že im sú účtované nekorektné poplatky za energie.

V kombinácii s bezpečnostnými rizikami a zlým technickým stavom budovy to vytvára pocit, že služby nezodpovedajú cene.

Reakcia vedenia

Riaditeľka internátu, Renáta Schrameková, podľa dostupných informácií uviedla, že o probléme nevedeli, pretože nedostali žiaden podnet.

Pri otázke osvetlenia prístupovej cesty zároveň poukázala na obmedzené kompetencie – pozemky majú viacerých vlastníkov, ktorí sa nevedia dohodnúť.

Neistá budúcnosť internátu

Do celej situácie vstupuje aj otázka budúcnosti. Ak sa podarí získať financie na prestavbu iného internátu v Ružomberku, jeho kapacita sa zvýši a študenti by sa mohli presunúť práve tam. V takom prípade by Vojtaššák mohol byť vyradený z ubytovacích zariadení.

Pre niektorých je to nádej na zlepšenie, pre iných len presun problémov inde.

Život medzi strachom a rezignáciou

Situácia na internáte tak odhaľuje širší problém.

Na jednej strane sú študenti, ktorí očakávajú bezpečné a dôstojné bývanie. Na druhej strane realita, kde sa v spoločných priestoroch objavuje cudzí človek, chýba dohľad a problémy sa riešia až vtedy, keď prerastú do krízy.

Kuchynky, ktoré mali byť miestom stretnutí, sa menia na priestory, ktorým sa mnohí radšej vyhýbajú.

A otázka, ktorá medzi študentmi zostáva visieť vo vzduchu, je jednoduchá:

Koľko sa toho ešte musí stať, aby sa situácia začala riešiť?

Autor

Simona Straková

Leave a Reply