Dnes som mal môj prvý deň na vysokej škole. Zhodou zložitých súvislostí som sa ocitol na
Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po dlhých trojmesačných prázdninách som sa dostal do
bodu, kedy som už v mojej hlave nemohol potláčať myšlienky nad povinnosťami a musel
som ich priamo konfrontovať. Keď som sa dnes ráno zobudil po približne štyroch hodinách
spánku, cítil som sa ako zbitý pes. Ale bol som rád, že konečne prišla chvíľa, kedy som mal
možnosť zmeniť prostredie, a ísť v ústrety niečomu novému.
Keď som sa dal dokopy, dostal som sa z bytu von, nasadol do auta a prišiel na univerzitu.
Fakultu som hľadať nemusel, veľmi dobre som vedel kde sa nachádza, ale stále som mal
obavy z toho, čo mám od dnešného dňa očakávať. Keď som sa dostavil priamo na čas na
fakultu, všetci študenti boli zhromaždení na prízemí vo vestibule. Po chvíli čakania si po nás
začali postupne chodiť žiaci zo starších ročníkov. Po poradí si nás brali po skupinách na
rôzne časti fakulty a ukazovali nám priestory.
Postupne sme prechádzali celou fakultou a medzi množstvom iných vecí, pri ktorých sme sa
zastavili, ma osobne najviac zaujali priestory pre žurnalistov. Nachádzalo sa tam nahrávacie
štúdio, ateliéry a rôzne príslušenstvo ako kamery, mikrofóny alebo mixážny pult. Na túto
časť som sa tešil najviac, pretože som vedel, že sa v týchto priestoroch budem ako študent
žurnalistiky často pohybovať. Cestou späť sme sa taktiež zastavili aj pri knižnici, ktorá je
takzvaným „srdcom univerzity“, starší spolužiaci nám o nej v krátkosti porozprávali, ale nešli
sme priamo dnu. Následne sme išli ďalej.
Potom ako sme si celú fakultu prešli, vyučovanie normálne pokračovalo a mali sme našu
prvú hodinu. Vyučujúca nám dala za úlohu napísať ľubovoľný sloh, ktorého témou bolo
napísať o všetkom, čo sa nám doposiaľ stalo v dnešný deň. V tom momente som bol
zaskočený, pretože som to nečakal. Ale vzchopil som sa a pustil som sa do písania s
odhodlaním byť autentický, pretože len vtedy som sám sebou. Tento deň je pre mňa zatiaľ
povzbudením. Spätne nevidím dôvod, prečo som sa tak stresoval. Teším sa na to, čo príde
ďalej. A som rád, že som práve tu. Len čas ukáže, či mi moja úprimnosť k sebe samému bude prínosom.
fotografia: internet
