Môj prvý deň na univerzite by som jedným slovom len ťažko dokázala opísať. Škola na mňa urobila dojem, páči sa mi osobný prístup Katolíckej univerzity ku študentom a tiež zrekonštruované priestory. Vstupujem do sveta, kde chcem raz hľadať a prinášať pravdu, no hneď na začiatku ma čakala skúška, akú som v žiadnom scenári neočakávala.
Prvé kroky na akademickej pôde so sebou prinášajú vzrušenie, ale aj strach a nové začiatky. Bojím sa, že na mňa budú klásť nároky a očakávania, ktoré budú nad moje sily. Tieto bežné študentské obavy sa však pre mňa znásobili už v skorých ranných hodinách na internáte. Môj prvý deň totiž nezačal zvonením budíka na prednášku, ale šokujúcim prebudením na epileptický záchvat mojej spolubývajúcej. V tej chvíli sa izba internátu zmenila na miesto, kde šlo o viac než len o študentské povinnosti. Bol to moment strachu a rýchleho precitnutia do reality, ktorý preveril moju psychickú odolnosť skôr, než vôbec zaznelo prvé úvodné slovo v prednáškovej sále.
Hoci ma táto dramatická udalosť vykoľajila, som odhodlaná ísť si za svojím cieľom a úspešne študovať, no zároveň mám strach z nového prostredia. Viem, že začiatky bývajú náročné a verím, že časom sa to zlepší. Ako možno budúca žurnalistka viem, že život nepíše len pekné príbehy – často prináša aj situácie, ktoré nás zaskočia nepripravených. Tento prvý deň ma naučil, že zvládnuť vysokú školu neznamená len skladať skúšky z teórie, ale predovšetkým obstáť v skúškach, ktoré nám do cesty postaví sám život.
