Keď sa skončí kariéra, čo zostane? Potrebuje športovec vzdelanie alebo mu stačí talent? 

Talent môže človeka dostať na vrchol. No čo ho čaká vtedy, keď sa jeho športový príbeh raz skončí? 

Keď sa povie profesionálny športovec, väčšina z nás si predstaví úspech, každý deň tréning, zápasy a hlavne málo času. Predstavíme si hráča, ktorý vybieha na ihrisko, bojuje o loptu a snaží sa podať čo najlepší výkon. Menej často však premýšľame o tom, čo sa deje mimo štadióna.  

Veľakrát som sa zamýšľala nad otázkou vzdelania u športovcov, predovšetkým hlavne u futbalistov, či je rovnako dôležitá ako pre človeka, ktorý sa športu profesionálne nevenuje. 

Sen, ktorý nemusí trvať večne 

Jakub Luka, profesionálny futbalista FK Železiarne Podbrezová, patrí medzi športovcov, ktorí sú pre mňa inšpiráciou, lebo sa rozhodli nezostať iba pri futbale. Popri profesionálnej kariére študuje na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne odbor ľudské zdroje a personálny manažment. 

„Vzdelanie je podľa mňa dôležité pre každého človeka, nielen pre športovca. Športová kariéra netrvá večne a je dobré mať zadné vrátka, keď sa raz skončí. Potom sa človek musí vedieť zaradiť do bežného života a nájsť si niečo, čomu sa bude venovať,“ hovorí Jakub Luka. 

Málokedy sa pýtame športovcov ako sú futbalisti, čo budú robiť po poslednom zápase. Kariéra sa môže skončiť veľmi rýchlo, či už pre zranenie, stratu formy alebo jednoducho, keď príde deň, kedy dajú kopačky na klinec. Vtedy začnú rozmýšľať nad tým, ako funguje svet mimo šatne. 

Podľa Jakuba, všeobecný prehľad pomáha aj v bežnom živote. Štúdium podľa neho učí aj disciplíne, pretože študent má povinnosti, ktoré musí splniť. 

„Šport a škola sa dajú skĺbiť. Záleží na škole aj na odbore, človek musí niečo obetovať a byť zodpovedný. Všetko sa to dá, stačí, keď sa len trošku chce,“ dodáva. 

FOTO: FK Železiarne Podbrezová 

Poznať vlastné telo môže byť rovnako dôležité ako poznať pravidlá hry 

Na vzdelanie športovcov upozorňuje Adela Liptáková, študentka prvého ročníka magisterského štúdia fyzioterapie na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Pri športovcoch je podľa Adely podstatné rozumieť aspoň základom biomechaniky, koordinácie pohybu, svalovej sily a správneho cvičenia. Športovec by mal vedieť, ako správne trénovať, ako budovať vytrvalosť a ako predchádzať zraneniam. Nesprávne pohybové návyky sa môžu časom prejaviť bolesťou alebo problémami, ktoré obmedzia výkon. 

„Ako fyzioterapeutka sa často stretávam s tým, že športovci nedokážu správne koordinovať svoje telo a pri bežných športových činnostiach ho nesprávne zaťažujú. Aj preto potom prichádzajú za nami, aby sme ich naučili správnym pohybovým návykom. Myslím si, že by bolo užitočné, keby aj tréneri absolvovali aspoň základný kurz fyzioterapeutických cvičení. Vďaka tomu by vedeli lepšie prispôsobiť tréningy potrebám športovcov a už od začiatku ich viesť k správnemu vykonávaniu jednotlivých pohybov,“ uviedla mladá fyzioterapeutka.  

FOTO: Adela Liptáková 

Keď som si aj ja nasadila ružové okuliare 

Ako osemnásťročná som odišla hrať futbal do FC Spartak Trnava. Predstavovala som si, že budem ako ostatní profesionálni športovci. Mala som sny, plány a hlavne ružové okuliare. Sama som si prešla obdobím, keď som mala pocit, že viem, čo chcem a všetko ostatné môže počkať. 

Futbal bol v tom čase na prvom mieste a školu som dala na posledné. Musela som prestúpiť na inú školu, aby som vedela skĺbiť vzdelanie a môj sen. Po konci štúdia skončila aj moja futbalová cesta. Rozmýšľala som, čo ďalej. Prišla mi do cesty príležitosť spojiť futbal a zamestnanie. Moje prvé zamestnanie bolo ako správkyňa sociálnych sietí pre OFK Dynamo Malženice, kde som pôsobila 3 roky a pomedzi to som začala študovať na vysokej škole. Neskôr som dostala príležitosť pracovať ako mediálna manažérka v FK Železiarne Podbrezová. Bola to práca, po ktorej som vždy snívala a rozhodla som sa jej venovať naplno. Kvôli nej som prerušila druhý ročník štúdia marketingovej komunikácie a reklamy na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. 

Bola som presvedčená, že som urobila správne rozhodnutie. Mala som prácu v prostredí, ktoré som mala rada a získavala som skúsenosti, ktoré sa nedajú naučiť iba z učebníc. Keď sa však moje pôsobenie v klube skončilo, zrazu prišla otázka, ktorú som predtým nemusela riešiť: čo ďalej? Zostala mi maturita a skúsenosti, no nie ukončené vysokoškolské vzdelanie. Uvedomila som si, že nie vždy dokážeme predvídať, ako sa bude náš život vyvíjať. To, čo dnes vyzerá ako istota, sa môže zajtra zmeniť. 

Po dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla pokračovať, ale nakoniec som si vybrala odbor žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Nemôžem však povedať, že prerušenie školy bola chyba. Futbal mi dal veľa skúseností a naučili ma to, čo by som v škole nezískala. Dnes však viem, že skúsenosti a vzdelanie sa nemusia vylučovať. Môžu sa dopĺňať. 

FOTO: autorka článku 

Každý hráč má svoj príbeh 

Počas pôsobenia vo futbalovom prostredí som stretla rôznych hráčov. Niektorí nemali dokončené ani povinné vzdelanie, iní absolvovali maturitu až na niekoľký pokus. A potom sú tu aj takí, ako Jakub Luka, ktorí sa popri profesionálnom futbale rozhodli pokračovať v štúdiu. Tieto rozdiely ma nútia premýšľať, či sa dá vzdelanie športovca posudzovať jedným meradlom. 

Nedávno som sa o tejto téme rozprávala aj s mladým futbalistom, ktorý pôsobí v staršom doraste a momentálne je v maturitnom ročníku na športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Na rozdiel od hráčov, ktorí sa sústreďujú predovšetkým na svoju futbalovú kariéru, už teraz premýšľa aj nad tým, čo by chcel robiť po jej skončení.  

„Myslím si, že každý futbalista má v sebe dva sny. Jeden je ten, ktorý práve žije. Venuje sa tomu, čo miluje a snaží sa vo futbale dosiahnuť čo najviac. Druhý je však sen, ktorý mal už ako malý chlapec. Mojím detským snom bolo stať sa masérom a chcel by som si ho splniť aj popri futbale. Preto by som rád pokračoval v štúdiu a venoval sa fyzioterapii a masážam aj v budúcnosti,“ uviedol Richard Grexa.

FOTO: FK Železiarne Podbrezová

Myslím si, že vzdelanie by malo byť súčasťou života každého športovca, aj keď to nemusí pre každého znamenať vysokoškolský titul. Dôležité je mať záujem o to, čo príde po skončení kariéry a nebáť sa hľadať si cestu aj mimo športu. 

Keď sa dnes pozriem späť na svoju futbalovú cestu, uvedomujem si, že nie všetko sa dá naplánovať. Niekedy sa rozhodneme pre jednu cestu a život nás napokon zavedie inam. Futbal mi dal množstvo skúseností, ale zároveň ma naučil, že je dôležité myslieť aj na budúcnosť. Som rada, že som si to uvedomila včas a môžem pokračovať v štúdiu a hľadať si ďalšie možnosti. 

Možno by sme sa preto mali športovcov pýtať nielen na ich ciele a najbližšie zápasy, ale aj na sny, ktoré majú mimo ihriska. Pretože aj keď raz odložia kopačky, ich príbeh sa tým nekončí. Len sa začína písať jeho ďalšia kapitola.