Bakalárske štúdium žurnalistiky začal v Ružomberku a pokračoval v Bratislave. Vďaka Imrichovi Gazdovi začal počas štúdia dopisovať pre Postoj v jeho začiatkoch. Dnes je súčasťou redakcie.
Ružomberok, 9. december – Redaktor Lukáš Kekelák bol súčasťou stretnutia s profesionálmi, kde sa v poslednom týždni zimného semestra podelil o zážitky a skúsenosti aj zo štúdia, aj z práce redaktora.
Začiatky
Počas diskusie vyzdvihol aj to, že štúdium v Ružomberku mu dalo viac než štúdium v Bratislave, hlavne kvôli individuálnemu prístupu. „To, čo mi dala táto škola, boli hlavne kontakty a dobrí priatelia. Nebyť tejto školy, tak určite nie som novinárom.“
Lukáš Kekelák spomína na štúdium žurnalistiky na Katolíckej univerzite pozitívne: „Prišiel som a hneď som sa prihlásil všade. Bol som v televízii Unica aj v Pulz rádiu. Mali sme vysielanie a robili sme aj príspevky. Bol som aj veľmi premotivovaný, niektorí spolužiaci ma určite nemali úplne radi.“
Imrich Gazda ho v 2. ročníku oslovil s ponukou, písať pre Konzervatívny denník Postoj. „Bol som oslovený priamo v univerzitnej jedálni,“ spomína Kekelák. V začiatkoch sa venoval domácemu spravodajstvu a zahraničnej politike. Riešil pandémiu zo zahraničného uhla pohľadu, postupom času, aj z toho domáceho. Na magisterskom štúdiu pokračoval v Bratislave, aby mohol byť v redakcii častejšie a zdokonaľovať sa v písaní.
Súčasná práca
Momentálne píše o komplexných témach: o politike aj o situácii v zdravotníctve. „Často to nie je čiernobiele. Baví ma v tom hľadať tie nuansy. Ukazovať, že sú tu ľudia, ktorí to vedia robiť inak alebo majú na to úplne iný pohľad. Hľadať tých ľudí, ktorí ukazujú, že dokážu ten systém, aj v rámci toho, aké má nedokonalosti, robiť lepším.“
Redaktor prezradil, že nepríjemný zážitok mal napríklad s politikom s Eduardom Hegerom počas rozhovoru pre denník Postoj a, naopak, príjemnú komunikáciu vie mať napríklad s Erikom Kaliňákom. Aj tým chcel dokumentovať, že i v politike nie sú ľudia „čierny alebo biely“, hoci z médií taký pocit neraz mať môžeme. Ak by nepracoval v Postoji, chcel by byť spravodajcom v zahraničí. „Je veľa krajín, kde by som si vedel predstaviť ísť a reportovať odtiaľ.“
Veľkú časť rozhovoru, ktorý s ním viedla druháčka magisterka Paula Lipková, hovoril Kekelák aj o aktuálnej situácií v profesii žurnalistu. „Tá žurnalistika sa zmenila v tom, že ty robíš ten obsah pre ľudí, ktorí ťa chcú čítať. Nerobíš úplne to, čo ty chceš, ale vnímaš aj tú potrebu toho publika, ktorému na niečom záleží, na ktoré témy je citlivejšie. Na niektoré témy dávajú média väčší dôraz a je to preto, lebo ich publikum si to žiada.“
Odkaz pre študentov žurnalistiky
Lukáš Kekelák povzbudil študentov žurnalistiky a vyslovil aj niektoré rady pre začínajúcich novinárov: „Odporúčam vám nepreceňovať sa, ale ani nepodceňovať. Mať takú zdravú mieru záujmu, pýtať sa, žiadať o radu aj o pomoc. Ak prídete do redakcie, tak by ste mali byť aj samostatní, aby redakcia nemala pocit príťaže. Dôležité je nadviazať kontakt s ľuďmi aj priateľsky. A vždy sa dobíjajte spätnej väzby, ak by vám ju nedali, tak to nie je úplne dobrá redakcia. Tým, že sa viete niekedy premôcť, ukážete, že máte novinársku ochotu v tom, že sa nebojíte do niečoho pustiť.“
