Minulý týždeň rozčerilo hladinu profesionálnej politiky aj kuchynských debát v našich rodinách nečakané neprijatie novely ústavy, na ktorej sa levím podielom angažovali kresťanskodemokratickí politici. Novela, ktorá bežnému pozorovateľovi utkvela v mysli najmä vďaka právnemu zakotveniu dvoch pohlaví a národnej kultúrno-etickej zvrchovanosti, potrebovala v parlamente trojpätinovú väčšinu, teda 90 hlasov. Chýbal jeden hlas. Zo samotného KDH za ňu odmietli hlasovať dvaja poslanci.
Zopakujme základné fakty: novelu navrhla koalícia Smer – Hlas – SNS a kľúčovým ohnivkom na získanie potrebnej väčšiny sa malo stať KDH. Jej ťažiskom bolo uznanie iba dvoch pohlaví (muža a ženy) a národnej zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach vo vzťahu k medzinárodným zmluvám. Pôvodné kostrbaté a právne sporné znenie pomohlo vycizelovať práve KDH, ktoré do zákona vložilo napríklad aj zákaz surogátneho materstva. Malo sa hlasovať v utorok 17. júna, ale nenašlo sa dosť hlasov a rokovanie bolo odložené na september, nato v sobotu 21. júna zasadala Republiková rada KDH, ktorá žiada všetkých poslancov zvolených za KDH návrh novely ústavy podporiť.
Nesúhlas s novelou od začiatku vyjadroval poslanec za KDH a nestor slovenskej kresťanskodemokratickej politiky František Mikloško. Staval ho na troch argumentoch: 1. že takto formulovaná zmienka o národnej identite a jej zvrchovanosti otvára do budúcnosti nebezpečnú možnosť predefinúvať národnú identitu v duchu aktuálnej politickej moci, aj pochybnej a škodlivej; 2. že uznanie iba dvoch pohlaví je necitlivé a zraňujúce voči malému percentu ľudí narodených ako intersexuáli a 3. že takéto spojenie sa so Smerom prispeje k Ficovmu postupnému nebezpečnému budovaniu autokracie.
Prvé dva argumenty – tie obsahové – boli predmetom analýz a odborných diskusií, ale v konzervatívnom priestore výraznejšie nepresvedčili. Zdá sa, že najviac rezonoval tretí – politický – argument. Práve preň sa napokon rozhodol svoj hlas novele nedodať ani druhý poslanec za KDH František Majerský. A preň novelu – takpovediac so škrípajúcimi zubami – nepodporili ani konzervatívni poslanci z Hnutia Slovensko Marek Krajčí a Rastislav Krátky.
Podstatou sporu je teda večne živá otázka, či je legitímne spolupracovať takýmto spôsobom so Smerom. V tomto prípade totiž nejde o bežnú parlamentnú prevádzku, keď sa bez veľkej pozornosti verejnosti k tej či onej čiastkovej téme spoja hlasy koalície aj opozície a ide sa ďalej. V tomto prípade šlo o veľmi silnú, symbolickú, výraznú tému, ktorá do značnej miery ovládla verejnú diskusiu a dostala sa do hláv aj ľuďom inak imúnnym voči politike. To bol, napokon, cieľ. Nie schváliť alebo neschváliť niečo konkrétne, Smeru bolo až podozrivo jedno, či bude formulácia o zvrchovanosti taká alebo onaká a či tam budú alebo nebudú aj nejaké surogátne materstvá, na všetko KDH prikývlo. Dôležité bolo živiť vo verejnom povedomí silný odkaz o spolupráci Smeru a KDH, o tzv. „hrádzi proti progresivizmu“, o nevyhnutnosti a účinnosti spolupráce kresťanských konzervatívcov so Smerom.
Na váhy sa teda dostali dve veci: veľmi dôležitý a užitočný zákon a veľmi dôležitý a škodlivý verejný odkaz. Boli to porovnateľne ťažké závažia. Nemožno sa preto čudovať, že kresťanskí konzervatívci sa rozčesli podľa toho, čo u nich aspoň tesne prevážilo.
Sme teda pri starom probléme, ktorý nás rozdeľuje už dlho. Respektíve pri dvoch problémoch. Jedným je smerácke a ficovské tunelovanie verejných zdrojov, úpadok zdravotníctva a ostatnej štátnej infraštruktúry, mafiánske ovládanie orgánov spravodlivosti, čiže policajného vyšetrovania a súdnictva. Druhým problémom je progresívna ideológia vzdialená od kresťanskej morálky, ktorá sa agresívne presadzuje cez politiku aj bočnými cestičkami. Nie je v moci tohto komentára rozseknúť tento gordický uzol.
Zrejmé je však jedno: Robertovi Ficov veľmi záleží na posilnení svojej moci. Veľmi mu záleží na získaní konzervatívnych voličov a je nápadne ochotný ponúknuť im čokoľvek. Tým, že si to od neho zoberú, sa nezaväzujú podporiť ho aj nabudúce ani mu sami niečo dať. Ale vysielajú signál, že je s nami, je na našej strane, je náš… Zdá sa, že tomuto politickému mágovi, ktorý už raz vstal z popola, nateraz viac netreba.
Keby sme chceli byť patetickí, mohli by sme položiť otázku, či sú KDH – a kresťanskí demokrati vôbec – schopní vyvážiť tento signál spolupráce vyrovnane silnými signálmi odmietnutia mafiánskej autokracie, ktorá nás ťahá na spodok európskych rebríčkov v zdravotnej starostlivosti, v gramotnosti, v životnej úrovni… Ak by dokázali takto komunikovať, majú šancu stmeliť svoje rozštiepené voličstvo a so zdravou kožou preplávať pomedzi Skyllu a Charybdu.
Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 27. júna 2025.
Ilustračný obrázok: čet GPT
