Skip to main content

Do bežného jazyka preniklo v posledných dňoch jedno slovo z ekonomického žargónu: konsolidovať. Na všetky spôsoby sa skloňuje vládny návrh konsolidačného balíčka. Konsolidovať po slovensky znamená dávať do poriadku, upevňovať, stabilizovať. V hospodárskej praxi to znamená prestať rozhadzovať, lepšie nastaviť, uskromniť sa.

Azda nikto nespochybňuje, že toto je v súčasnosti potrebné, a nielen u nás, ale všade vo svete. Po tučných rokoch prišli vychudnuté. Špecifikom Slovenska je však to, že si v tučných rokoch nenašetrilo, ale, naopak, aj počas rastu sme vytvárali dlh. Podľa odhadu Ivana Mikloša môže za súčasnú situáciu z jednej tretiny vláda Matoviča a Hegera, ktorá vládla v ťažkej pandemickej, energetickej, vojnovej kríze, ale z dvoch tretín nám – v úvodzovkách – „nasporili“ predchádzajúce vlády Roberta Fica, ktoré vládli v ekonomicky výhodnej situácii, keď iné štáty okolo nás vyrovnávali rozpočty.

Akokoľvek, dnes treba uťahovať opasky – otázka je, kde. Podľa ekonomických teórií by sa malo konsolidovať z väčšej časti na strane výdavkov a z menšej na strane príjmov. Konkrétne – 60 % prostriedkov by malo do rozpočtu priniesť šetrenie na strane štátu, teda na jeho prevádzke, a 40 % treba vybrať od ľudí.

Ako je to u nás? Nielen naopak, ale na hlavu. Vládny plán počíta s úsporami štátu 25 % a s novými príjmami od občanov 75 %. Pričom aj z tých 25 % štátnych výdavkov iba 5 % predstavujú plánované úspory na chode štátnych inštitúcií a zvyšok tvoria škrty v rodičovskom dôchodku, daňovom bonuse a podobne.

O tých 75 %, ktoré sa idú vyberať od ľudí, sa už pohovorilo veľa a zo všetkých strán zaznieva, že až miliardu má priniesť zvýšenie DPH z 20 na 23 %. To hovorí za všetko a netreba matematického génia na to, aby si vyrátal, že ak vláda znižuje DPH na základné potraviny, ale zvyšuje ju na všetko ostatné a výsledkom má byť + jedna miliarda pre štát, znamená to, že jednotlivec nebude v zisku, ale v strate – konkrétne to vychádza 200 eur ročne na hlavu.

Ďalších 660 miliónov má priniesť kontroverzná daň z transakcií, v ktorej ideme byť v takejto podobe priekopníkmi vo svete, takže chýbajú dáta a nikto nevie poriadne odhadnúť, čo všetko tento vynález zdaňovania bezhotovostného toku peňazí prinesie…

Pre rodinne založených konzervatívcov sú osobitne zaujímavé opatrenia proti rodine: najmä zrušenie rodičovského dôchodku a okresanie daňového bonusu. Tie vypovedajú o zásadne odlišnej filozofii tejto vlády, pre ktorú mladé rodiny, mnohodetné rodiny, a celkovo rodiny očividne nie sú cieľovou skupinou.

Najprv k rodičovskému dôchodku. Vláda ho okresala o 80 %, čo sa rovná faktickému zrušeniu. Krvopotne presadená filozofia, podľa ktorej sa konečne mala ako-tak kompenzovať diskriminácia rodičov viacerých detí, najmä matiek, ktoré na materských dovolenkách vypadávajú z práce aj z kariérneho a platového rastu, ide, ako sa hovorí, „do kytek“ a namiesto rodičovského dôchodku tu budú rovnostárske 13. dôchodky pre všetkých. Pre rodičov viacerých detí je to však menej, ako by dostali na rodičovskom dôchodku.

Daňový bonus sa zasa týka mladých rodín, ktoré poberajú daňové zvýhodnenie na každé dieťa. Jeho zníženie zo 140 eur na stovku na jedno dieťa od roku 2025 už bolo plánované aj v pôvodnom rozpise, lebo štedré bonusy počas predchádzajúcich dvoch rokov mali rodinám hlavne vykryť infláciu po pandémii a iné krízové výdavky, ale táto vláda znižovanie ešte pritvrdila. Deti nad 15 rokov dostanú len polovicu, teda 50 eur, a deti nad 18 rokov nič, aj keď študujú. Okrem toho sa bonus bude od príjmu nad 2 500 eur postupne znižovať, až sa pri príjme rodiča vo výške 3 600 eur úplne vynuluje.

To výrazne postihne napríklad jednopríjmové domácnosti, kde je žena na materskej dovolenke. Ak má taká rodina päť malých detí, matka je, samozrejme, doma a otec zarába viac ako 2 500 eur, pri siedmich ľuďoch v domácnosti a jednej hypotéke nejde o žiadnych boháčov – ale štát ich penalizuje. Toto opatrenie úplne ignoruje nepracujúce matky, ktoré pre krajinu vychovávajú druhé, tretie alebo šieste dieťa a ich rodina žije z jedného príjmu. Príjmy v takýchto domácnostiach by sa pri spravodlivom nastavení mali deliť dvoma a tak posudzovať.

Nehovoriac o tom, že čerešničku na vládnu konsolidačnú tortu nasadzujú nepochopiteľné rozhadzovačné plány. Ak má trápenie ľudí priniesť 2,7 miliardy, ale len 1,7 miliardy sa použije na zníženie deficitu, znamená to, že zvyšná miliarda sa preje. Kde? Na novom ministerstve športu a nových pracovných miestach pre „našich ľudí“, na 13. dôchodkoch pre bohatých aj chudobných jedným metrom alebo na nemorálne zvýšených platoch vládnych činiteľov. Ten premiérov má na budúci rok vystúpiť na viac než 11-tisíc, podpredsedovia vlády – napríklad Tomáš Taraba – dostanú takmer 10-tisíc a ministri takmer 9-tisíc mesačne. K tomu patria doživotné renty pre premiéra Róberta Fica aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Zdá sa, že na úvodnú otázku – kde treba šetriť – má vláda celkom jasnú odpoveď: u mňa nie.

Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 27. septembra 2024.

Autor

  • Terézia Rončáková

    Prof. Terézia Rončáková, PhD., (nar. 1980 v Žiline) po skončení štúdia žurnalistiky na FF UK v Bratislave (2002) pôsobila ako novinárka v tlačovej agentúre SITA, v Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Súčasne obhájila dizertačnú prácu na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2006). Habilitovala sa na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2012) a inaugurovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2023). Vedecký záujem sústredí na vzťah náboženstva a médií a na žurnalistickú žánrológiu. Je autorkou trilógie Prienik náboženského a publicistického štýlu I, II, III (Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom, Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom, Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?), monografií Súčasné žurnalistické žánre a Religious Messages in the Media: Mission Impossible? a učebníc Žurnalistické žánre a Slovenčina v médiách. 111 z jazykových chýb v novinárskych textoch. Pôsobí na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Angažuje sa ako členka Spoločenstva Ladislava Hanusa, združenia mladých katolíckych novinárov Network Slovakia a Fóra pre verejné otázky.

    View all posts
Terézia Rončáková

Prof. Terézia Rončáková, PhD., (nar. 1980 v Žiline) po skončení štúdia žurnalistiky na FF UK v Bratislave (2002) pôsobila ako novinárka v tlačovej agentúre SITA, v Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Súčasne obhájila dizertačnú prácu na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2006). Habilitovala sa na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2012) a inaugurovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2023). Vedecký záujem sústredí na vzťah náboženstva a médií a na žurnalistickú žánrológiu. Je autorkou trilógie Prienik náboženského a publicistického štýlu I, II, III (Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom, Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom, Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?), monografií Súčasné žurnalistické žánre a Religious Messages in the Media: Mission Impossible? a učebníc Žurnalistické žánre a Slovenčina v médiách. 111 z jazykových chýb v novinárskych textoch. Pôsobí na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Angažuje sa ako členka Spoločenstva Ladislava Hanusa, združenia mladých katolíckych novinárov Network Slovakia a Fóra pre verejné otázky.