Vulgarizácia spoločnosti – Je krieda nežná?

Slovensko zavalila tzv. „kriedová vlna“. Najmä študenti v týchto dňoch píšu svoje odkazy premiérovi Róbertovi Ficovi na chodníky a cesty. Ide o iniciatívu, ktorá vznikla ako reakcia študenta Michala z popradského gymnázia. Ten pred plánovanou diskusiou a návštevou jeho školy predsedom vlády Róbertom Ficom napísal premiérovi odkazy na chodník pred školou. V jednom z nich použil známu frázu z posledných protivládnych protestov matovičovcov: „Dosť bolo Fica“ a v druhom vulgárne upozornil na spojenie premiéra Fica a ruského prezidenta. Otázka „Ako chutí Putinov k****?“ sa vynímala pred gymnáziom na ulici pomenovanej po bojovníkovi za slušnosť a politickú korektnosť, spisovateľovi Dominikovi Tatarkovi.

Muro, ako Michala prezývajú jeho priatelia, si za tieto odkazy vyslúžil pozornosť snáď každého média. Mnohé z nich dokonca zamlčali skutočnosť, že sa na chodníku objavil vulgarizmus. V prílohách článkov sa objavovali len fotografie tých slušných odkazov. „Prejavil svoj názor, ktorý je podľa mňa morálne správny. Na druhej strane, ja by som to takýmto spôsobom nevyjadril, minimálne čo sa týka tých vulgarizmov, a rovnako by som z neho nerobil hrdinu našej spoločnosti,“ hodnotil pre Zumag situáciu mladý spoločenský aktivista Marek Janiga. Ten sa v minulosti konfrontoval s Róbertom Ficom a na konci roka 2023 ho vyzval na diskusiu „s odbornými a vecnými argumentmi“. Práve s diskusiou na jeho škole s Róbertom Ficom nesúhlasil aj študent z Popradu. „Takáto beseda by nemohla byť a nebola by neutrálna. Potvrdili mi to študenti z Prešova a Michaloviec, kde bol premiér predtým.“ Róbert Fico toto stretnutie oznámil riaditeľke školy, Márii Vojtaššákovej, niekoľko dní pred oným incidentom. Tesne pred príchodom však Úrad vlády informoval, že sa program premiéra zmenil, a tak sa stretnutia so študentmi nezúčastní. „Diskusia nebola zrušená, bola len presunutá. Dôvodom je, že premiér sa v tej chvíli musel zaoberať konaním Európskej komisie voči Slovensku v súvislosti so zmenou ústavy,“ informoval úrad. Muro v relácii Dírerov Filter uviedol, že mu vadila možná propagácia politických názorov zo strany Róberta Fica. „Nesúhlasím s tým, aby sa akademické priestory využívali na propagáciu autokratických subjektov, ktoré podporujú režim potláčajúci základné ľudské práva a slobody,“ povedal a zároveň doplnil, že by bol schopný reagovať podobne, aj keby sa mal takejto diskusie zúčastniť niektorý z opozičných lídrov. „Keby tam prišiel nejaký iný politik, je veľmi pravdepodobné, že by som urobil niečo podobné. No ak by som mal možnosť viesť s nimi reálnu slobodnú a zmysluplnú debatu, takýto protest by nebol nutný,“ dodal Michal z Popradu.

Začalo to vulgarizmom, pokračuje to sluše

Marek Janiga prirovnal čin Michala z Popradu ku gestu Šimona Omaníka, ktorý minulý rok odmietol podať ruku prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, keď ho ocenil za jeho výsledky. „Rovnako ako vtedy, aj teraz to vyjadrenie, síce správneho názoru, nebolo úplne slušné,“ povedal Janiga. Muro v neskoršej reakcii na použitie vulgarizmu uviedol, že hoci bolo jeho vyjadrenie expresívne, neútočilo priamo na osobu Róberta Fica. „Toto vyjadrenie pomohlo tomu, aby to nabralo nejaký mediálny výtlak. Ak by to bolo miernejšie, tak sa toho nikto nechytí. Keby na Slovensku bol hlavným problémom používanie vulgarizmov, tak žijeme v utópii,“ vysvetlil. Žiaci a študenti z celého Slovenska však v kriedovej vlne pokračujú už bez vulgarizmov. Mnohí o tom, že Muro použil vulgarizmus, ani len nevedeli. „Ja som bola v tom, že to tam nebolo napísané celé,“ povedala študentka Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá sa rovnako zapojila do kriedovej iniciatívy. Nápisy študentov sa momentálne nesú vo výrazne slušnejšom duchu. Prevládajú texty ako „Ideme zlým SMERom“ či „Nech žije Fico, ale inde.“

Pomôže to!… ale aj Ficovi

Študentov zjednotila iniciatíva písania kriedou. Tisíce z nich sa spojili napriek odporu niektorých občanov a inštitúcií a snažia sa dokázať sebe aj svetu, že Slovensko podľa nich potrebuje politickú zmenu. Zároveň je však zjavné, že niektoré opozičné strany túto vlnu využili vo svoj prospech. V momente, keď Muro písal svoj odkaz na chodník pred školou, stála vedľa neho poslankyňa za Progresívne Slovensko Darina Luščíková. Tá, rovnako ako aj iní opoziční politici, to využila na svoj osobný kredit. Na druhej strane, tento vulgárny prejav využili vo svoj prospech aj koaliční predstavitelia. „V Poprade sa našiel mentálny Cintula v mladom prevedení,“ uviedol predseda Úradu vlády Juraj Gedra (SMER-SD), ktorý ho prirovnal k atentátnikovi z Handlovej. Podobne vládny predstavitelia využili aj situáciu, keď Šimon Omaník nepodal ruku prezidentovi Pellegrinimu. Róbert Fico ho ohodnotil ako „nevycválaného puberťáka s ukrajinskou vlajkou na obleku“ a Slováci, tak ako aj teraz, sa opäť postavili na dve strany rieky. „Spoločnosť je polarizovaná a z jednej aj druhej strany veľmi radikalizovaná. Treba podotknúť, že aj politici majú vo svojich vyjadreniach a slovníku tzv. tretiu cenovú,“ opísal psychológ docent Holdoš. Fico sa na školu v Poprade vrátil tento piatok. Okrem medializovaných momentov, keď študenti po výzve premiéra: „Choďte na tú Ukrajinu bojovať, keď ste takí hrdinovia,“ odišli z diskusie, boli názory na diskusiu nejednotné. Niektorí študenti však uznali, že im premiér dal priestor. „Mohli sme sa pýtať, dali nám slobodu prejavu,“ uviedol jeden zo študentov. Iní zasa, označili diskusiu za neférovú. „Premiér naše názory absolútne nerešpektoval a ani neodpovedal na otázky,“ opísala pre médiá svoj pohľad jedna zo študentiek. Obavy Mura z arogantnej diskusie sa jednoznačne nepotvrdili. Muro, ktorý spôsobil tento kriedový ošiaľ, na diskusii nebol. Podľa informácií z jeho sociálnych sietí v ten deň písal predmaturitný test – Komparo.

Čo na to November ’89?

Médiá rovnako nepriamo prirovnávajú túto vlnu k činom odvahy študentov z novembra 1989. „Nežná revolúcia bola vyústením spoločenského nepokoja. Ten vyjadrili ľudia vo veľkom ešte v marci 1988 pokojne a slušne na sviečkovej manifestácii v Bratislave,“ vysvetlil historik František Neupauer. Novembrovej nežnej revolúcii z roku 1989 teda predchádzali odvážne, no slušné snahy študentov zvrátiť režim, ktorý výrazne obmedzoval základné práva a slobodu človeka. Vzormi spoločnosti boli ľudia, ktorí na námestiach slušne a odborne kritizovali činy socialistického režimu. Dnes je vzorom a predmetom podpory spoločnosti človek, ktorý síce správne, no neslušne upozornil na hrozbu politiky premiéra Fica. Zároveň treba podotknúť, že práve opozícia silne vyzýva na „slušné Slovensko“ a zároveň podporuje študentov, ktorí vo svojich prejavoch na slušnosť zabudli. To, že sa to dá aj slušne, sme nezažili len v roku 1989, ale aj v roku 1968. Vtedajšia iniciatíva sa ešte viac podobala tej dnešnej. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa sa na cestách, budovách, ale aj na nepriateľských tankoch a autách objavovali nápisy a slogany podporujúce Dubčeka a česť národa. Nápis „Za Dubčeka, slobodu bojuj môj národe“ vítal vojská na ceste v Ružomberku. Nikde sa neobjavil nápis typu „Biľak, ako chutí Brežnevov k****“…

Dá sa to aj slušne?!

Nie je isté, či premiér na gymnázium neprišiel z dôvodu, ktorý uviedol Úrad vlády, alebo preto, že sa „zľakol“ konfrontácie so študentmi. A rovnako nevieme povedať, či by sa rozbehla táto kriedová vlna aj vtedy, keby Muro v to ráno napísal Róbertovi Ficovi len slušné a vecné odkazy. Jasné však je, že naša spoločnosť sa už bez vulgarizmov akoby nevie zaobísť. „Vulgárnosť je často pragmatické riešenie. Niekedy na ľudí platila slušnosť, no teraz majú na svoju popularizáciu potrebu používať vulgarizmy,“ zhodnotil Holdoš. Prostredie krčiem, humoru, ale aj politiky či škôl sa často pri vyjadrovaní názorov opiera o vulgarizmy a ľudia, ktorí ich používajú, sa veľmi ľahko stanú populárnymi aj vďaka médiám, ktoré im dávajú priestor. Mnohí, medzi nimi aj študenti, ktorí sa zapojili do kriedovej vlny, však dokazujú, že priestor a popularitu môžu mať aj nevulgárne iniciatívy. „Vonku z herca a človeka ide len to, čo je vnútri. Keď je človek vulgárny, tak ide na prvú vulgárne, keď nie, tak ide slušne,“ hovorí komik Stano Staško. Jeho kolega z projektu improvizovaného divadla Tri tvorivé tvory, Juraj „Šoko“ Tabaček, hovorí, že toto nastavenie spoločnosti môže byť výsledkom frustrácie. „Táto situácia reprezentuje celú náladu v spoločnosti. Nemusíme sa tváriť, že nevieme, čím je to spôsobené. Je to doba, keď sa veľmi polarizujeme a je jednoduché stáť na jednej alebo na druhej strane.“ Zároveň verí, že slušnosť na Slovensku má svoje miesto: „Ja stále verím v ľudí. Verím tomu, že aj Slovák má niekde istý bod, za ktorý by sa nemalo chodiť, a že sa vulgarizmy postupne začnú vyplavovať, lebo to zožerie samé seba a skôr či neskôr tomu dôjde sila,“ dodal Šoko.