Katolícka univerzita v Ružomberku odhalila pamätník obetiam komunizmu pochádzajúcich z Liptova. Urobila tak v spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska (KPVS), ktorá aj týmto spôsobom prejavuje úctu ľuďom platiacim za krutosť režimu vlastným životom.
Spomienky na ľudí ochotných riskovať vlastné životy predniesli zúčastnené strany pred rektorátom univerzity, kde má pamätník svoje čestné miesto. Pred pietne zhromaždenie predstúpili so svojím rečníckym prejavom osobnosti, ktorých sa totalitný režim bytostne dotýka.
Slzy v očiach pri spomienke na zavraždeného strýka
Na svojho strýka, vojaka Tomáša Chovana si pri pamätníku zaspomínal ústredný tajomník KPVS a pedagóg Katolíckej univerzity Igor Chovan, ktorého strýko bol tvrdo potrestaný za prekročenie hraníc. „Jeho spolupracovníci dostali 20 či 15 rokov väzenia a jeden z nich doživotie. Za štyri prechody štátnej hranice, nikdy nepoužité vysielačky, nevytvorenú agentúrnu sieť, za ani náznak údajnej diverznej akcie dostal strýko Tomáš Chovan trest smrti,“ skonštatoval Chovan a so slzami v očiach dodal: „Počas posledného obdobia života strýka Tomáša sa celá naša rodina pokúšala zmierniť jeho trest na minimum. Do Prahy písal aj Tomášov otec, ktorý ponúkol svoj život za život syna. Neváhali sa zaňho postaviť ani všetci ľudia z rodnej obce.“ Tí podľa synovca zavraždeného vojaka taktiež poslali do Prahy list s prosbou o zmiernenie trestu, no bez úspechu. Ako zaznelo v príhovore, „uši robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda ostali hluché voči všetkým žiadostiam.“
Jediný pamätník svojho druhu na Liptove
Ako uviedol predseda KPVS Peter Sandtner, pamätník mal pôvodne stáť v obci Hybe neďaleko Liptovského Hrádku. „Toto osádzanie sa napokon nepodarilo zrealizovať. Som preto veľmi vďačný Katolíckej univerzite za to, že takmer okamžite nám dala povolenie na osadenie pamätníka. Je to totiž jediný pamätník na Liptove so všetkými obeťami režimu z tohto regiónu,“ upresnil a poznamenal, že umiestnenie pamätníka určite nie je náhodné. „Sú tu študenti takmer z celého Slovenska a je to hojne navštevované miesto. Mladá generácia ktorá sa narodila dávno po novembri 1989 sa tu môže kedykoľvek zastaviť, zamyslieť sa nad bývalým režimom a niečo si o ňom zo záujmu naštudovať.“ Hlavný iniciátor na záver vyslovil aj želanie, aby si vďaka pamätníku študenti uvedomili, že žijú v dobe, ktorá ani zďaleka nie je taká ťažká, akú zažili ich babky či dedkovia. „Chcem, aby študenti nezabudli na politických väzňov ktorí nám vydobili slobodu. Im vďačíme za to, že súčasná generácia mladých ľudí nezažila totalitu. Staršie generácie totiž prežili najkrajšie roky života vo väzení. A tie im už nik nevráti.“
