V stredu 12. novembra sme vyrazili do ulíc Ružomberka, aby sme sa Slovákov spýtali, či ľudia pracujú viac ako by mali. Odpovede boli viac menej totožné a minimálne Ružomberčania sa zhodli na jasnej odpovedi.
Ceny na Slovensku (podložiť štatistikami) sú vysoké ako v krajinách EÚ, kde sú však platy výrazne vyššie ako tie slovenské. Niektorí dôchodcovia sú preto nútení naďalej pracovať aj popri dôchodku, kedy by už o nich malo byť postarané.
„Nie sme dostatočne platení za našu prácu, niekedy musíme pracovať v dvoch alebo až troch zamestnaniach. Mám 75 rokov a ešte pracujem.” hovorí jeden z našich respondentov.
Jedna pani nám tiež povedala o tom svoje: „Možno niektorí pracujú viac, ale asi nie úplne všetci. Problém je však to, že naša práca nie je dostatočne zaplatená a to je veľký problém.”
Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) informoval, že Slováci v roku 2023 v priemere odpracovali v hlavnom zamestnaní 37,6 hodín týždenne, čo je o 1,5 hodiny viac než priemer Európskej únie. Ženy pracujú týždenne 36,4 hodín, zatiaľ čo muži 38,6 hodín. V EÚ je tento rozdiel výraznejší, so ženami pracujúcimi 33,4 hodín a mužmi 38,4 hodín týždenne.
Avšak aj napriek štatistikám, ktoré sme uviedli vyššie, je dokázané, že počas života strávime v práci o 1,2 roka menej než je priemer Európskej únie, ktorý predstavuje 36,9 roka. Ako je potom možné, že máme kratší pracovný život, keď týždenne pracujeme viac ako priemer EÚ? Odpoveď je jednoduchá, pretože táto hodnota neznamená, že pracujeme dlhé hodiny. Meria koľko rokov života strávi priemerný človek v platenom zamestnaní.
Aj vďaka týmto faktorom sa určuje naša ,, pracovná dĺžka života”:
· Dĺžka štúdia
· Dôchodkový vek
· Nezamestnanosť
· Rodičovské dovolenky
· Zdravostný stav populácie
· Predčasné odchody z práce
· Priemerný vek vstupu na trh práce
Poniektorí respondenti na to mali neistý názor, no našli sme aj niekoho kto s nami až tak nesúhlasil. Najmä mladšia generácia si myslí, že Slováci nepracujú výrazne viac ako ľudia v iných krajinách. Problémom je skôr nízka cena práce. ,,V aktuálnej situácii, si nemyslím, že robíme viac ako ostatní členovia EÚ, iba mám pocit, že sme za to menej platení.” hovorí mladý študent.
Výsledkom toho celého je situácia, v ktorej sa mnohí ľudia cítia prepracovaní, podhodnotení a pod tlakom rastúcich životných nákladov. Vysoké ceny potravín, energií či bývania v kombinácii s pomalým rastom miezd vytvárajú nerovnováhu, ktorá sa dotýka každodenného života občanov. Preto je čoraz viac cítiť frustráciu, nespokojnosť či dokonca vyhorenie medzi ľuďmi.Nakoniec to v mnohých prípadoch dopadne tak, že sa to snažia riešiť hľadaním pracovných ponúk v zahraničí.
Simona Straková a Natália Klamárová
