Ružomberok 10. marca (Zumag) – V jednom areáli spolunažívajú podnikatelia, študenti a neprispôsobiví občania. Bývalý Texikom je cez deň priemyselným parkom s desiatkami fungujúcich firiem, v noci miestom pre bezdomovcov a zberačov šrotu
Texikom, známy aj ako Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina v Ružomberku, slúžil na spracovanie bavlny od konca 19. storočia. Po privatizácii v roku 1994 začala textilná továreň upadať, až nakoniec v roku 2006 došlo k úplnému zastaveniu výroby. Texikom, aby uhradil dlhy, rozpredal pozemky, budovy, cesty. Areál sa zmenil na priemyselný park a začal doplácať na nespočetné množstvo vlastníkov, ktorí sa neboli schopní dohodnúť na jeho revitalizácii.
Došlo k postupnému zdevastovaniu veľkej časti areálu. Dnes sa v ňom nachádzajú fungujúce priestory rôznych firiem, ale aj budovy, ktoré ich majitelia začali opravovať, avšak z rôznych dôvodov, hlavne finančných, bol tento proces prerušený, či ukončený. Najväčším problémom sú stavby, ktoré svoju pôvodnú funkciu neplnia už skoro 20 rokov. Sú v dezolátnom stave, s vybitými oknami, plné odpadkov, posprejované a hlavne v noci sa menia na útočisko pre neprispôsobivých občanov s rôznymi cieľmi, od krádeží kovov do šrotu a používania omamných látok, cez prespávanie, až po vykonávanie satanistických rituálov.
Medzi množstvom chátrajúcich budov sa nachádza Študentský domov Biskupa Jána Vojtaššáka Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku. Pre mnoho študentiek je toto prostredie značným problémom.
Niektoré sa snažia zo strachu o svoju bezpečnosť príchod vo večerných hodinách riešiť zaistením doprovodu či telefonovaním s niekým blízkym, pretože mestské osvetlenie je v tejto oblasti len minimálne a z tmavých budov môže hocikedy vyjsť nebezpečná osoba. „Podľa mňa nie je normálne, že tu nie je žiadne svetlo. Cítila by som sa príjemnejšie a bezpečnejšie, keby s tým niečo urobili,“ uviedla jedna z ubytovaných študentiek.
Opustené budovy sú v tesnej blízkosti internátu a je na ne z okien priamy výhľad. „Rómovia oproti z budovy vykrádali železo a zdemolovali odparkované staré auto. Aj sme na nich volali políciu. Tu sa stále niečo deje,“ prezradila študentka Lucia Chobotová.
Problémom sú aj dlho neopravované komunikácie, ktoré prevažne patria k opusteným budovám a majitelia nejavia záujem o ich opravy. „Cesty sú tu všelijaké hrboľaté, už som si nejeden kufor zničila,“ dodala ešte Lucia Chobotová.
Študentky vidia nádej na zlepšenie situácie v zmene lokácie vysokoškolského internátu, alebo aspoň v obnovení funkčnosti pouličného osvetlenia.
