Ružomberok 6. marca – Svoje zážitky po Nórsku, ktoré absolvovala Radka pred desiatimi rokmi spoločne so svojou kamarátkou. Vďaka jednoduchým ilustráciám je knižka 26 dní stopom po Nórsku určená pre každého čitateľa.
Cachovanová priblížila, že musela veľkú časť prekresliť, zjednodušiť a vizuálne prečistiť od chýb. ,,Vyzbierala som peniaze cez Crowdfounding a toto bol spôsob ktorým sa mi to podarilo zrealizovať. Chcela som ísť cestou sebavydania, a keď si pozriete aj ten materiál, je to taká netypická kniha.“
Dievčatá prileteli najskôr do Osla, odkiaľ začala ich stopárska cesta. Cestovateľka v knihe opisuje, že Nórsko je celkovo bezpečná krajina, kde sa výrazne nekradne – ak si aj nechali vyložené ruksaky, nič im z nich nezmizlo. Z tohto dôvodu im preto ani nevadilo stopovať autá. Hneď v prvý deň si sama pre seba začala značiť svoje kreslené cesty po nórskej krajine a ani niekoľko rokov potom nevedela, že by sa jej kresby podarilo vydať.
V knihe okrem iného približuje prvý deň na piesočnej pláži a svoje prekvapenie, keď zistila, že si môže požičať kajak a potom ho len vrátiť. Rovnako ju prekvapili aj nórske národné parky, kde nemajú stanové pravidlá. Návštevníci v nich môžu jesť alebo stanovať, ale napriek tomu každý ma k tomu blízky vzťah a nikde tam nenájdete smeti alebo nejaký neporiadok.
,,Prvá zastávka bol horský hrebeň Besseggen. Vtedy nebolo ešte také jednoduché dohľadať si všetky informácie a turistické značenia neboli také, na aké boli zvyknuté tu zo Slovenska.“ Ich strava pozostávala hlavne z predpripravených cestovín, ovsené kaše, krupice. Keď išli nakúpiť do obchodu museli kupovať trvanlivé jedlá a prenosné pretože 2 až 3 dni nebol obchod alebo išli do hôr.
,,Cez mnohé iné cesty sme sa dostali konečne na túru známu ako trolov jazyk teda Trolltunga. Prvý kilometer túry je strmá lanovka, ktorá je použitá ako schody pre turistov.“
Posledná veľká destinácia svetobežníčky v Nórsku bol útes Preikestolen. ,,Túra bola omnoho jednoduchšia ako na Trolltungu ale samozrejme štastie neprialo, znova bola na vrchu hmla a nebolo skoro nič vidno. Po ceste naspäť sme si ale všimli, že sa počasie vylepšuje tak sme sa otočili a išli znova naspať hore.“ Zhrnutie stopovateľky ukázalo, že cesta trvala 26 dní, prešli 2000 kilometrov a stopli 39 aút.
