Stres – čo to vlastne je? Je to strach z neúspechu alebo len jednoducho pocit bezcennosti a podceňovania samého seba? Dalo by sa povedať, že oboje, no presná definícia stresu je, že ide o fyziologickú a psychickú reakciu organizmu na záťažové situácie.
Jednou z takýchto záťažových situácií pre vysokoškolských študentov je aj skúškové obdobie, o ktorom sa tu budeme baviť. No nemusí to byť len ono – do tejto kategórie môžeme zaradiť aj písanie bakalárskej práce, jej obhajobu či štátne skúšky.
Nejedného študenta som pri písaní tejto práce videl na dne, plného stresu z neúspechu a smútku – a to aj tých najveselších. Koho by totiž nepoložilo, keď niečo, na čo človek obetoval tri či päť rokov, môže byť zmarené jedinou chybou? Jasné, dá sa povedať, že keď človek zlyhá aj na niečom takomto, je dôležité sa postaviť a skúsiť to znova. No v danom momente sa to môže zdať ako nemožné.
Mnohí študenti, ktorých som sa opýtal, ako prežívajú stres, mi povedali, že ho nemajú. Na druhej strane mnohí študenti mi taktiež povedali, že stres majú – od mierneho až po taký, ktorý prerastá do psychickej ujmy. Čo z toho vyplýva? Nič, len to, že každý je unikát a má vlastnú hlavu. Telo každého človeka reaguje na takéto situácie inak – niekto sa začne zakoktávať, niekto plače a niekomu sa, naopak, trasie celé telo či len niektoré jeho časti.
Na stres však neexistuje liek. Jeden z dôvodov je aj ten, že to nie je choroba, ale prirodzená reakcia tela. Nemusí byť príjemná, no je zdravá a úplne normálna. Dá sa mu však do istej miery predísť – väčšina študentov, ktorí tvrdili, že stres nemajú, svoje tvrdenie odôvodnila tým, že sa jednoducho učia a pripravujú vopred.
To ale nie je prípad každého. Sú totiž aj študenti, ktorí sa poctivo pripravujú na skúšky, učia sa a aj tak prežívajú stres. Môže za to najmä strach z neúspechu, zlyhania či pamäťového okna. Tento stres sa dá do istej miery predísť budovaním sebadôvery, ktorá sa najlepšie získava prostredníctvom komunikácie s ľuďmi, ktorí si vás vážia či podporujú, a vyhýbaním sa tým, ktorí vás demotivujú.
Ak ale práve ty alebo niekto z tvojho okolia prežíva stres nadpriemerne zle – až do takej miery, že to prerastá do úzkosti – mal/a by si sa začať viac pripravovať na skúšky, alebo motivovať blízkeho k lepšej príprave. Rovnako dôležité je ale aj ukázať mu, že na to nie je sám, prípadne ho jednoducho vypočuť. Buďte aj vy motivátori a oporou druhým, je potom väčšia šanca, že aj oni tu niekedy budú pre vás.
Ak však nič z toho nezaberie, odporúčam vyhľadať aj odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc, čo nikdy nebolo a nie je hanbou. Nie je totiž dôležité starať sa len o svoje telo po fyzickej stránke, ale aj po duševnej.
Študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku, pre ktorých je tento článok určený, môžu využiť služby Poradenského centra v knižnici, kde im poradia, ako si objednať sedenie u psychológa, alebo im dajú ďalšie užitočné rady. Informovanosť je totiž najlepší spôsob, ako redukovať stres.
Čo sa týka skúškového obdobia a študentského života – to je, samozrejme, samostatná téma. Stres z oslovenia človeka či rozprávania pred väčšou skupinou ľudí je však úplne iná kategória. Na ten by mohlo pomôcť postupné vystavovanie sa stresovým situáciám, tréning sebadôvery alebo relaxačné techniky, ako napríklad hlboké dýchanie či vizualizácia úspechu.
V konečnom dôsledku je dôležité si uvedomiť, ako som už spomenul, že stres nie je nepriateľ, ale prirodzená súčasť života. Ak ho dokážeme správne zvládať, môže nás dokonca motivovať k lepšiemu výkonu. Kľúčom je nájsť si vlastný spôsob, ako sa s ním vyrovnať – či už lepšou organizáciou času, relaxáciou alebo práve tým rozhovorom s blízkymi.
“Nenechajte sa ovládnuť chaosom vo vašej hlave, snažte sa s ním bojovať.” <3
