Andrej Hlinka, jeden z najvýznamnejších slovenských národných buditeľov, politikov a kňazov, patrí medzi najvýraznejšie postavy v dejinách Slovenska. Od jeho narodenia uplynulo v septembri 160 rokov.
Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej neďaleko Ružomberka, kde jeho rodina žila skromným životom. Už od útleho detstva v ňom dozrievalo silné národné uvedomenie a oddanosť kresťanským hodnotám, čo ho viedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom. Po skončení štúdií a vysviacke sa aktívne zapojil do duchovného a politického života krajiny.
Kňazská dráha a politická angažovanosť
Ako katolícky kňaz a človek verný národným hodnotám sa Hlinka nebál postaviť proti vtedajšiemu systému. Maďarizácia, politický útlak a sociálne nerovnosti ho motivovali k tomu, aby sa stal hlasným obhajcom práv Slovákov. Na podporu svojich ideálov využíval nielen kazateľnicu, ale aj pôsobenie v politike.
V roku 1905 bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany, ktorá mala za cieľ brániť slovenské národné práva. Hlinka často čelil silnej opozícii a represii, no i naďalej považoval za svoje poslanie bojovať za národné povedomie a dôstojnosť slovenského ľudu.
Černovská tragédia a cesta k nezávislosti
Jednou z najtemnejších udalostí Hlinkovho života, ktorá z neho spravila symbol odporu, bola Černovská tragédia v roku 1907. Posväcoval sa nový kostol a Černovčania čakali, že bude prítomný aj Hlinka. Pri pokuse o násilnú vysviacku uhorskí žandári usmrtili 15 ľudí. Úrady Hlinku označili za strojcu nepokojov. Zlúčili mu trest s predchádzajúcim rozsudkom za poburovanie proti Maďarom a vo väzení si odpykal dva roky a deväť mesiacov. Černová sa stala symbolom národného útlaku, ktorý mobilizoval podporu pre slovenskú vec nielen doma, ale aj v zahraničí.
Hlinkova oddanosť slovenskému národu nabrala ešte väčšiu intenzitu, keď vznikla otázka budúcej podoby strednej Európy. Hlinka podporoval myšlienku autonómie Slovenska v rámci novovznikajúceho Československa. Svojimi prejavmi, cestami do zahraničia a politickou angažovanosťou sa zasadzoval o významné postavenie Slovenska.
Kontroverzie a dedičstvo
Napriek významnej úlohe v slovenských dejinách je postava Andreja Hlinku do istej miery kontroverzná. Hlinkova slovenská ľudová strana mala neskôr vplyv na politiku prvej Slovenskej republiky, obdobia spojeného s problematickými kapitolami v histórii Slovenska. Treba však zdôrazniť, že Hlinka sa nezúčastnil na neskoršom vývoji strany, vzniku organizácií Hlinkova garda a Hlinkova mládež, pretože zomrel už v roku 1938.
Jeho pozostatky boli z mauzólea pri ružomberskom farskom kostole pred príchodom Červenej armády v marci 1945 odvezené na neznáme miesto na Slovensku.
Dnes Andreja Hlinku pripomína rodný dom v Černovej, stála expozícia Liptovského múzea v Ružomberku, mauzóleum, sochy a busty v rôznych mestách.
