Historik František Neupauer sa koncom februára zúčastnil na audiencii Svätého Otca v Ríme. Vedel, že keď Svätému Otcovi podá knihu, tak sa na ňu možno len pozrie. Preto sa rozhodol vytrhnúť list z knihy poviedok a básní. V tomto rozhovore sa dozviete, čo robil v Ríme a ako vznikla myšlienka odovzdať niečo také nezvyčajné Svätému Otcovi.
Čoho sa týkal váš vedecký výskum v Ríme?
„Týkal sa osobnosti Silvestra Krčméryho a predovšetkým ľudí, ktorí ho formovali. Zisťoval som nejaké informácie aj o profesorovi Kolakovičovi a rovnako aj to, či sa niečo nájde o pátrovi Paňákovi. To som skúmal v jezuitských archívoch. Zároveň som sa stretol aj s ľuďmi, ktorí dnes žijú v Ríme a mali možnosť osobne spoznať niektoré osobnosti kresťanského disentu. “
Koľko času ste mali, priamo v Ríme na tento výskum?
„Bohužiaľ, na výskum sme mali len štyri dni. Najviac času som strávil v jezuitskom archíve, kde som prechádzal materiály dotýkajúce sa práve jezuitskej problematiky. “
Mali ste nejako limitovaný čas, ktorý môžete v archívoch stráviť? Ak áno, koľko času ste tam strávili?
„Ten čas je limitovaný podľa toho, kde študujete, a podľa toho, koľko je miesta. Ak idete do nejakého archívu, kde majú len malú miestnosť na štúdium, tak vám povedia: „Máme tu stoličky pre dvoch bádateľov, tie sú už obsadené na mesiac dopredu.“ „My sme sa ohlásili vyše mesiaca dopredu a tak nám tie stoličky uvoľnili. “
„Limitované sú aj počty krabíc, ktoré môžete preskúmať. V rôznych archívoch je to rôznorodé. Väčšinou môžete preskúmať tak šesť až osem krabíc za jeden deň. Ďalšie limity sú finančné. Cena za jednu stranu, ktorú vám naskenujú a potom pošlú, sa šplhá až k trom eurám. Musíte si rozmyslieť, čo si dáte oskenovať. Fotiť je tam, samozrejme, zakázané. “
Popri výskume ste si našli čas aj na audienciu u pápeža. Skúste nám priblížiť atmosféru na audiencii v Aule Pavla VI.
„Bolo to trošku odo mňa sebecké, lebo výskum v Ríme sme robili dvaja: ja a profesorka Terézia Rončáková. Ona už v stredu odlietala na Slovensko, tak sme sa dohodli, že ja pôjdem na audienciu a následne do archívov, a ona pôjde ráno do archívov a potom hneď na letisko. “
„Rad na audienciu bol veľmi dlhý a ja som sa v ňom prozreteľnosťou dostal do skupiny Slovákov. Aula bola takmer plná. Počas audiencie som mal možnosť pozorovať mnohé krásne stretnutia so Svätým Otcom Františkom: spevácke zbory, skupinu talianskych starostov, futbalový klub, veľmi milé bolo jeho stretnutie s rehoľníčkami z Afriky. No a kým sme takto stáli a vnímali tieto úžasné momenty, začali sme sa s Máriou zo Slovenska modliť modlitbu sv. ruženca. Za požehnanie pre nás, ľudí v Aule Pavla VI. a samozrejme hlavne za Svätého Otca. “
Ako vznikla myšlienka odovzdať niečo Svätému Otcovi?
„Tento spontánny nápad vznikol počas modlitby. Videl som, ako Svätý Otec dostáva veľa vecí, za ktoré poďakuje, iné požehnáva. Ja som mal pri sebe publikáciu v angličtine od Rudolfa Dobiáša. “
Prečo ste mali pri sebe túto publikáciu?
„Zo Slovenska som zobral viacero darčekov. Medzi nimi aj publikácie v angličtine, ktoré som rozdával ľuďom, s ktorými som sa stretol. Túto publikáciu som mal pre ľudí v jednom archíve. “
Viete nám priblížiť, kto je Rudolf Dobiáš?
„Je to bývalý politický väzeň a spisovateľ. Ja a v súčasnosti najmä pán Ľubomír Feldek či Miroslav Pollák sa usilujeme o to, aby Rudolf Dobiáš dostal Nobelovu cenu za literatúru. Jeho básne a knihy sú nádherné, no rovnako je krásny aj ako človek napriek tomu, že ho vo veku 19 rokov odsúdili na 18 rokov odňatia slobody. Dôvod? Karikatúra ako sa Stalin a Gottwald pražia v pekelnom ohni. “
Prečo ste sa rozhodli darovať Svätému Otcovi práve jeden vytrhnutý list z knihy a nie celú knihu?
„Vedel som, som (a teda lepšie povedané „videl som” ako to sa to deje pred
mojimi očami) ,že keď mu odovzdám knihu, tak sa na ňu pozrie a hneď ju posunie nabok. Možno sa trošku pochválim, že jednu moju knihu už Svätý Otec dostal, aj si ju čiastočne prelistoval. Bola to kniha s názvom Silvo Krčméry v anglickom jazyku a venovala mu ju pani prezidentka počas osobného stretnutia so Svätým Otcom. “
Viem, že listy z kníh sa nemajú trhať a je to len druhý krát, čo som vytrhol list z knihy. S kamarátkou Máriou sme vytrhli báseň s názvom Neodoslaný list a ja som tam dopísal pár slov pre Svätého Otca. Úprimne povedané, vyznačil som iné slová, ako som chcel. Chcel som vyznačiť slová: „Viem, že to Boží mlyn ma melie… a premieňa ma na chleba…“. Z toho vidieť, že aj pri tom písaní som bol v miernom strese, nuž a zároveň som nevedel, či sa mi vôbec podarí tento lístok odovzdať. “
Ako sa vám podarilo odovzdať list pápežovi?
„Stáli sme tesne za zábranou, pred ktorou sedeli novomanželské páry, a čakali na požehnanie. Boli sme teda v bezprostrednej blízkosti Svätého Otca. Nečakane však rozruch spôsobil istý pán, ktorý stál za nami a chcel tú zábranu preskočiť a dostať sa k pápežovi, musela teda zasiahnuť ochranka. O pár sekúnd neskôr predsa len Svätý Otec išiel okolo. Ja som načiahol ruku, on tiež…a odovzdal som mu list. “
Myslíte si, že si Svätý Otec pozrel váš list?
„S určitosťou to neviem povedať, ale myslím, že áno. A aj keď si to Svätý Otec neprečíta, tak možno aj vďaka tomuto rozhovoru sa dozvedia ľudia na Slovensku o básni Rudolfa Dobiáša: „Viem, že to Boží mlyn ma melie… a premieňa ma na chleba.“ No rovnako aj to, že počas audiencie v Aule Pavla VI. nie je dôležité mať najkrajší záber so Svätým Otcom, ale sa naňho dívať, modliť sa zaňho. Lebo to je, domnievam sa, väčší prejav lásky a priateľstva, ako tá najkrajšia fotografia so Svätým Otcom. A toto priateľstvo a úctu k nástupcovi Svätého Petra si nikdy a nikým nenechajme vziať. “
„ A čo dodať k samotnej básni? Pre mňa sú to veľmi silné slová. My slovné spojenie “božie mlyny” používame vo vzťahu k iným. Hlavne k ľuďom, ktorí niekomu ublížili. Vedieť ich zobrať pre seba, do svojho života.. a dovoliť, aby NÁS premenili na chlieb… to stojí veľa odvahy, no ešte viac pokory a milosti Božej. “
