Beáta Šályová, Radoslav Blaško
Predstavitelia akademickej obce opakovane žiadali o stiahnutie návrhu novely zákona o vysokých školách z medzirezortného pripomienkového konania, pričom sú za zachovanie samosprávy a autonómie vysokých škôl. Do protestu proti vysokoškolskému zákonu sa zapojila aj Katolícka univerzita v Ružomberku.
Pri tejto príležitosti sme vyspovedali doc. Mgr. Mareka Babica, PhD., dekana Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity. Marek Babic v rozhovore priblížil, prečo sa Katolícka univerzita rozhodla zapojiť sa do protestu, vysvetlil problém možnej politizácie a okrem iného aj prezradil, či je optimistom smerom k úspechu protestov proti spomínanému návrhu novely zákona.
Nový návrh zákona čerpá zo systémov vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najviac zmien bolo inšpirovaných rakúskym systémom vzdelávania. Je podľa vás správne, aby sa slovenské školstvo inšpirovalo zahraničným systémom?
Nový návrh sa inšpiruje vysokými školami vo vyspelých krajinách, čo je na jednej strane správne, ale má to aj svoje úskalia. Totiž systémy vo Francúzsku aj Veľkej Británii vychádzajú z úplne iného civilizačného kontextu a vývoja univerzít ako na Slovensku. Ešte by som pristúpil na inšpiráciu Rakúskom, keďže s týmto štátom zdieľame spoločnú históriu a skúsenosti, ale aj to už je úplne niekde inde. Najviac sa môžeme porovnávať z Českou republikou, tá má pomerne úspešné univerzity, a preto si myslím, že tam by sme mali čerpať inšpiráciu. A práve tam funguje samospráva a financovanie univerzít vcelku úspešne, o čom svedčia aj slovenskí študenti, ktorí si radi vyberajú české vysoké školy.
Stovky študentov na Slovensku 16. novembra protestovali proti vysokoškolskému zákonu, súčasťou protestu bola aj Katolícka univerzita. Myslíte si, že protesty vrátia zákon opäť na diskusnú rovinu?
Žiaľ, podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, predstavitelia ministerstva školstva sú v zásadných veciach neústupčiví a tvrdohlavo presadzujú koncepciu vysokých škôl ako inštitúcií priamo prepojených na potreby hospodárstva SR. To je podľa mňa scestné uvažovanie, pretože univerzity nikdy v histórii takto nefungovali. Majú predovšetkým slobodne bádať, hľadať pravdu, kultivovať človeka a spoločnosť. Keď si plnia túto úlohu, potom môžu byť univerzity prínosné aj pre praktické potreby spoločnosti.
Prečo sa aj Katolícka univerzita rozhodla zapojiť do protestu?
Pretože je dôležitý každý hlas. Väčší vplyv v tejto veci majú, samozrejme, „veľkí hráči“, ako sú univerzity v Bratislave, Košiciach či Bystrici, ale to neznamená, že by sa menšie univerzity mali držať bokom a spoliehať sa na iných. Ide tu o veľa, o charakter univerzít na Slovensku v nasledujúcich rokoch. Či zvíťazí sloboda, pravda alebo politický vplyv a diktát priemyslu.
V čom by podľa vás nový návrh zákona ovplyvnil štúdium študentov Katolíckej univerzity v negatívnom smere?
Nemyslím si, že by študenti pocítili zmeny bezprostredne po prijatí novely. Zrejme by študovali ďalej so svojimi starosťami ako doteraz. Ale postupne by sa mohlo stať to, že niekto zo správnej rady by označil niektoré odbory za „neužitočné“ a dekani by boli pod veľkým tlakom ich zrušiť. Takto by to už pocítili študenti priamo a bezprostredne.
Vnímate v návrhu zákona aj nejaké pozitíva? Ak áno, tak ktoré body to sú?
Nachádzajú sa tam aj dobré veci. Napríklad možnosť zamestnať dobrých odborníkov z praxe na funkčné miesta docentov a profesorov. Podľa novely už tituly nie sú alfou a omegou, čo je podľa mňa správne. Ťažko sa mi hľadajú ďalšie pozitíva…
Vnímate nedostatky v súčasnom samosprávnom systéme?
Ani nie. Skôr vnímam nebezpečie všeobecnej letargie vo vzťahu k verejným veciam. Študenti, ale aj pedagógovia by mohli byť viac aktívni, iniciovať diskusie, dávať viac nápadov na zlepšenie a pod.
Aké sú, naopak, výhody súčasného samosprávneho systému?
Že členovia akademickej obce si sami volia svoje vedenie na úrovniach fakúlt aj univerzity. Je to osvedčená forma demokracie, a hoci má demokracia svoje nedostatky, nikto zatiaľ nevymyslel nič lepšie. Určite by sa nám nepáčilo, ak by nám niekto zvonka nanútil „svojich ľudí“, ktorí by mohli potom narobiť viac škody ako úžitku.
Jedným z argumentov proti návrhu zákona je obava z politizácie. Ministerstvo školstva to odmieta. Čo si môžeme predstaviť pod spomínanou „politizáciou“?
Politizácia by prenikala cez správne rady vysokých škôl. Tam sú, okrem iných, aj nominanti ministerstva. Správne rady po novom mali schvaľovať voľbu rektora, čo univerzity zásadne odmietajú. Predstavitelia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Klubu dekanov, Odborových organizácií škôl trvajú na tom, že rektora majú voliť výlučne akademické senáty a správne rady by mali zobrať túto voľbu na vedomie. To je podstata problému, ak to takto zjednodušíme. Teoreticky, v budúcnosti by sa mohla dostať do vlády extrémistická strana a tá by potom mala ľahšiu cestu pre „čistky“ nepohodlných ľudí na univerzitách.
Keby ste mohli navrhnúť riešenia pre vylepšenie fungovania vysokých škôl na Slovensku, aké by boli?
Možno sa to zdá ako klišé, ale vysoké školy na Slovensku sú finančne značne poddimenzované. Jednoducho, treba ich podporiť aspoň toľko, aby sme sa vyrovnali najbližším susedom, napríklad s krajinami V4. Bez lepších platov neprilákame do systému šikovných a schopných ľudí. Potom by som zmenil fungovanie niektorých grantových schém, ako sú APVV, VEGA, KEGA a pod. Žiaľ, v našom malom priestore sa príliš spoliehame na rôzne „priateľstvá“ a kvalita nie vždy je na prvom mieste. Viac by som preto tlačil na medzinárodný aspekt, podmienkou každého zamestnanca univerzít by mala byť znalosť cudzích jazykov a schopnosť uchádzať sa o zahraničné granty.
Aká je podľa vás šanca, že vysoké školy so svojím protestom uspejú? Ste v tomto smere optimistický?
Nie som v tejto veci optimista.
Máte informácie o tom, ako tému vnímajú študenti Katolíckej univerzity? Je im podľa vás diskusia okolo návrhu zákona ľahostajná, alebo sa aktívne zaujímajú a zdieľajú postoj univerzity?
Máme na fakulte akademický senát aj tzv. študentské kolégium dekana. Tam som sa bavil so študentmi o tejto veci a videl som, že ich to zaujíma. Ale neprenikla ku mne nijaká iniciatíva zo strany študentov, aby sme sa k tejto veci stretli a diskutovali o nej. Áno, je tu mimoriadna situácia s pandémiou, ale predsa – musím priznať, že mi chýba väčšia angažovanosť študentov.
