V nenápadnej budove len krátko od centra mesta Liptovský Mikuláš vchádzame do priestorov komunitného centra HoryDoly. Už vo dverách nás obklopí útulná atmosféra priestorov, kde na nás čakajú prestreté stoly. Na stoloch však neležia žiadne hody jedla a pitia, ale biele plátna, lepidlá a hlavne farebné kúsky keramických črepov.
„Chceli sme dostať do HoryDoly viac umenia a kreatívy. Keďže firma Krt má veľa nevyužitých obkladačiek, ktoré by inak vyhodili, dohodli sme sa, že ich takouto formou dostaneme znovu do obehu. Myslím, že to je tak udržateľné a materiál neskončí niekde na skládke, ale ľudia si z toho vytvoria pekné veci,“ vysvetľuje organizátorka podujatia Črepiny šťasteny Zuzana Švecová.
Na mozaiku si netreba pripraviť nič, len trpezlivosť
Na začiatku pred nami stojí biele, až desivo prázdne plátno. Každý z návštevníkov prišiel s iným plánom ako sa chopiť práce.
„Neprišla som so žiadnou konkrétnou predstavou čo budem robiť. Doniesla som si však predlohy podľa, ktorých som sa chcela inšpirovať. Potom som mozaiku dorobila podľa seba,“ hovorí s úsmevom pravidelná návštevníčkaAndrea. K umeniu má sama veľmi blízko. Len nedávno vystavili jej vlastné maľované obrazy v kaviarni Eden. A hoci už mozaiku raz robila, chcela si to zopakovať. „Chcela som sa niečo priučiť a urobiť mozaiku dokonalejšie. Bavilo ma skladanie samotného obrazu.“
Ruky všetkých účastníkov sú zalepené od silného lepidla alebo špinavé od škárovačky. Pohľad každého z tvorcov blúdi v kope črepov po správnom tvare či farbe, ktorý sa hodí na dokončenie obrazu. Medzitým hlava si už kompletne oddýchla.
Hoci počas celého workshopu vládla uvoľnená debata, pri záverečných úpravách sa každý maximálne sústredil. Všetci zúčastnení sa jednoznačne zhodli na tom, čo bolo najväčšou výzvou pri tvorbe mozaiky. „Najťažšie bolo, keď som musela dopĺňať malé dieliky ku koncu. Tam treba hľadať a dopĺňať prázdne miesta, aby neboli zbytočne veľké škáry, ktoré bude treba potom zaškárovať.“
Musí byť človek umelec?
Rôzne kreatívne worskshopy v HoryDoly lákajú aj úplných laikov, či začiatočníkov, ktorí sa naposledy kreatívne vyžívali na základnej škole. Pre mnohých je to ideálne miesto na vypnutie hlavy po ťažkom týždni v práci, či skole.
„Človek čo príde ku nám na workshopy nemusí byť vôbec umelec ani zbehlý v tejto oblasti. Stačí ak má v sebe kreativitu čo si myslím, že každý má. Aj výsledné diela dokazujú, že keď ľudia naozaj chcú vypnúť tak práve pri tomto. A ako bonus si odnesú domov nádherné diela,“ povzbudzuje Zuzana Ševcová.
Dôkazom jej slov je aj Adam, ktorý sem prišiel bez očakávania. „Páčil sa mi tvorivý proces že som neprišiel s ničím konkrétnym. Chcel som len vidieť, ako to tu vyzerá, no keď som začal, vtiahlo ma to. Riadil som sa fantáziou, pretože som tu prvý raz a nevedel som do čoho idem. Skrátka som začal a išlo to.“ Pod rukami mu tak postupne vznikal črepinový obraz slovenských kopcov. Ostatní účastníci si odniesli obraz domčekov, západu slnka alebo lúku kvetov.
Mozaikový workshop je skvelý nápad aj pre pracovné teambuildingy. Minulý mesiac si dokonca podobný vyskúšali aj samotní zamestnanci z firmy Krt. „Zamestnanci Krta boli veľmi spokojní a oddýchli si. Viacerí potvrdili, že je super, že sa stretávajú aj mimo práce a inak sa spoznávajú,“ prezrádza organizátorka. O workshopy je vo všeobecnosti záujem.
Digitálny, či pracovný detox
V čase, keď máme ustavične ruky zlepené k mobilom, počítačom alebo tabletom, práve dvojhodinová manuálne práca sa stáva liekom bez predpisu lekára. Okrem fotenia takmer počas celého workshopu zostávajú digitálne technológie hlboko ukryté v taškách alebo vetrovkách.
„Odchádzam naplnená energiou, s dobrým pocitom zo stretnutia s ľuďmi z rôznych vekových kategórií. Cítila som sa ako v škole, keď odkukávam od druhých, inšpirujem a radím sa s nimi. Určite sa ešte vrátim znovu s očakávaním, že stretnem rovnako skvelú partiu ako dnes,“ pochvaľuje si návštevníčka Terézia.
NK
(Foto: Natália Klamárová)
