Správa o tom, že Katolícka univerzita má nového rektora, bola minulý mesiac chvíľu medzi najčítanejšími článkami našich konzervatívnych médií. Nečudo: personálie jedinej slovenskej katolíckej univerzity sú pre bežného veriaceho zaujímavé, obzvlášť po kauze okolo neúspešnej prvej voľby. Teda nie neúspešnej v zmysle, že by nebol riadne a platne zvolený kandidát, ale že košický arcibiskup v prípade profesora Jablonského prvýkrát v histórii univerzity uplatnil svoje právo veta.
To sa stalo pred prázdninami a letné mesiace využili kompetentní na hľadanie kompromisu medzi takpovediac „klerickou“ časťou univerzity – teda Teologickou fakultou a správnou radou, kde sú, o. i., traja biskupi a s nimi spriaznené osobnosti –, a „laickou“ časťou tvorenou senátormi za Pedagogickú, Filozofickú a Zdravotnícku fakultu. Ako všetkými akceptovaný kandidát bol navrhnutý profesor Cyril Hišem, cirkevný historik, niekdajší dekan Teologickej fakulty.
Krátko pred samotnou voľbou ohlásila kandidatúru aj súčasná prodekanka Teologickej fakulty docentka Gabriela Genčúrová, ktorá sa venuje učiteľstvu náboženskej výchovy. Nečakaná kandidátka nečakane rozvírila rybník, a to až tak, že Cyril Hišem napokon 23. septembra prešiel presne o jeden hlas.
V jeho prospech hovorila manažérska skúsenosť, zahraničné pôsobenie, jazyková zdatnosť, komunikačná charizma, schopnosť negociácie a kompromisu… V prospech jeho protikandidátky hovorila najmä nádej na sviežejší vietor.
Tento komentár však nechce priniesť hĺbkové porovnanie kandidátov. Ono, napokon, ani nehralo vo voľbe hlavnú rolu. Tú hralo zvažovanie medzi kontinuitou a potrebou prekopať niektoré nedobré poriadky. A práve to je zaujímavé: to volanie zdola po oživení, inovácii, vízii. Nehovoríme teraz o tom, či to niektorý kandidát ponúkal, a ktorý. Ale o tom, že laická časť univerzity čoraz hlasnejšie deklaruje potrebu lídra, charizmy, vôle narušiť neefektívne stabilizované štruktúry v prospech rozvoja. Nechce udržiavací režim klepotajúci zo zotrvačnosti, ale nákazlivú vášeň pre „universitas“ aj „catholicitas“.
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli desiate výročie smrti rektora Katolíckej univerzity Tadeusza Zasępu. Jeho inšpiratívna sila stála aj na osobnostiach spolupracovníkov, ktorými sa obklopil. Zaželajme novému rektorovi Cyrilovi Hišemovi podobne šťastnú a odvážnu ruku. Ak vo svojej tesnej výhre zachytil volanie po náprave vžitých neporiadkov, stále má príležitosť naň odpovedať: tým, že dá priestor silným osobnostiam s odvahou a ambíciou.
Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 16. októbra 2026.
Obrázok: Chat GPT
