Skip to main content

V novej – poprázdninovej – programovej štruktúre Rádia Lumen majú mať tradičné piatkové komentáre už len tri minúty, teda polovicu. Dobrá správa pre poslucháča, výzva pre autora. Hoci v prípade témy slávnostne prezentovaného dokumentu Vízia Slovensko 2040 by sme si mohli vystačiť aj s pár sekundami: veľa rečí za veľa peňazí a výsledok žiadny.

Prípadnému skeptikovi poďme vysvetliť, prečo. Víziu smerovania Slovenska do roku 2040 vypracovalo pre vládu 350 odborníkov z SAV a iných inštitúcií. Je veľkolepá, múdra, všeobsiahla a nájdeme v nej zhrnuté dobre známe problémy v oblasti zdravotníctva, školstva, prerasteného štátu, podnikateľského prostredia… Čítame, že treba znižovať zdanenie príjmov a zvyšovať nepriame dane alebo daň z nehnuteľností; že sociálna pomoc musí byť adresnejšia a nie plošná; že malé obce treba zlučovať; že geopoliticky sa musíme orientovať na Západ…

To by podpísali aj voliči Progresívneho Slovenska a niektorí komentátori už priniesli analýzy, že nová Vízia sa nápadne podobá na vizionársky dokument PS-ka s názvom Tresk. Iní poukázali na to, že na Vízii pracovali práve ľudia z tohto prostredia, napríklad manželia Beblaví, takže prirodzene nesie ich rukopis. To by svedčilo o tom, že dokument je naozaj nezávislý, nikto doňho nezasahoval.

Pekné. Ale kľúčová otázka neznie, či je dokument pekný a dobrý, ale načo nám je. Prečo ho vláda prezentuje rok pred voľbami, keď na žiadnu reformu už nemôže byť ani pomyslenie? Prečo si ho dal vypracovať premiér, ktorý tu vládne 15 z posledných 20 rokov a mal by ukazovať skôr výsledky ako plány na vyslobodenie zo zúfalej situácie? O to viac, ak ten istý premiér dával vypracovať a slávnostne predstavoval veľmi podobný dokument s názvom Vízia 2030 už v roku 2008… Robilo na ňom vtedy 93 odborníkov a odporúčali nám, okrem iného, predlžovať vek odchodu do dôchodku alebo zavádzať poplatky v zdravotníctve…

Vidíme teda, že premiér rád prezentuje krásne reformné návrhy, ale v praxi razí presne opačnú cestu. A musíme sa pýtať, prečo mu stojí za to zamestnať 350 vedcov a špecialistov, pripraviť opulentnú prezentáciu, tráviť svoj vlastný čas touto propagandou… Môžeme len špekulovať, že pre svojich fanúšikov tým vysiela signál „nekončíme, pokračujeme, máme víziu a plány“; svojim nefanúšikom odkazuje „aha, aké pekné idey, verte mi“ (a voľte ma); na svojich kolegov v európskych vládach žmurká „som štátnik“…

Možno mu niekto uverí, ale rozlišovacia rada je jednoduchá: po ovocí ich poznáte.

Napriek tomu je dobrú víziu dobré mať. Realizovať ju môžu aj iní.

Komentár bol napísaný pre Rádio Lumen, ktoré ho odvysielalo 11. septembra 2026.

Obrázok: Gemini

Autor

  • Terézia Rončáková

    Prof. Terézia Rončáková, PhD., (nar. 1980 v Žiline) po skončení štúdia žurnalistiky na FF UK v Bratislave (2002) pôsobila ako novinárka v tlačovej agentúre SITA, v Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Súčasne obhájila dizertačnú prácu na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2006). Habilitovala sa na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2012) a inaugurovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2023). Vedecký záujem sústredí na vzťah náboženstva a médií a na žurnalistickú žánrológiu. Je autorkou trilógie Prienik náboženského a publicistického štýlu I, II, III (Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom, Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom, Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?), monografií Súčasné žurnalistické žánre a Religious Messages in the Media: Mission Impossible? a učebníc Žurnalistické žánre a Slovenčina v médiách. 111 z jazykových chýb v novinárskych textoch. Pôsobí na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Angažuje sa ako členka Spoločenstva Ladislava Hanusa, združenia mladých katolíckych novinárov Network Slovakia a Fóra pre verejné otázky.

    View all posts
Terézia Rončáková

Prof. Terézia Rončáková, PhD., (nar. 1980 v Žiline) po skončení štúdia žurnalistiky na FF UK v Bratislave (2002) pôsobila ako novinárka v tlačovej agentúre SITA, v Katolíckych novinách a vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Súčasne obhájila dizertačnú prácu na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2006). Habilitovala sa na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2012) a inaugurovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku (2023). Vedecký záujem sústredí na vzťah náboženstva a médií a na žurnalistickú žánrológiu. Je autorkou trilógie Prienik náboženského a publicistického štýlu I, II, III (Keď chce cirkev hovoriť mediálnym jazykom, Ako cirkev hovorí mediálnym jazykom, Môže cirkev hovoriť mediálnym jazykom?), monografií Súčasné žurnalistické žánre a Religious Messages in the Media: Mission Impossible? a učebníc Žurnalistické žánre a Slovenčina v médiách. 111 z jazykových chýb v novinárskych textoch. Pôsobí na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Angažuje sa ako členka Spoločenstva Ladislava Hanusa, združenia mladých katolíckych novinárov Network Slovakia a Fóra pre verejné otázky.

Leave a Reply