Hovorí sa, že máj je lásky čas. Úprimne, vždy ma zaujímalo, kto túto vetu vymyslel. Pravdepodobne niekto, komu sa v apríli podarilo dať dokopy vzťah a v júni už nemusel riešiť jeho následky.
Všade to človek počuje, vidí, cíti. Vzduch je zrazu akýsi sladší, stromy kvitnú, ľudia sa usmievajú… a ja? Ja si nesiem nákup domov a rozmýšľam, či si k večeri spravím cestoviny alebo objednám pizzu.
Romantika ako vyšitá.
Je zaujímavé, že počas roka mi moja samota vôbec neprekáža. Mám svoj pokoj, svoje tempo, nikto mi neberie deku, nemusím riešiť kompromisy typu „čo budeme pozerať“ a keď chcem, môžem jesť večeru o desiatej večer bez toho, aby ma niekto súdil.
Ale potom príde máj.
A zrazu mám pocit, že som jediný človek na svete, ktorý nedrží niekoho za ruku pod rozkvitnutým stromom. Páry sa objavujú úplne všade. V parkoch, na lavičkách, v kaviarňach… pravdepodobne aj v uličke s pečivom, len som si ich doteraz nevšímala.
Najhoršie je, že tí ľudia vyzerajú šťastne. A pokojne. A prirodzene. Ako keby držanie sa za ruky bola najjednoduchšia vec na svete. A ja si hovorím: „Naozaj? Lebo podľa mojich skúseností je už len zosúladiť si kalendár malý zázrak.“
Samozrejme, aj ja som si kedysi myslela, že máj bude romantický. Že budem chodiť na prechádzky, smiať sa na hlúpostiach a riešiť, kam pôjdeme na víkend. Realita? Riešim, či mám doma ešte dosť kávy a prečo som si zase zabudla kúpiť niečo sladké.
Ale viete čo? Má to aj svoje výhody.
Napríklad – keď idem na prechádzku, idem tam, kam chcem ja. Keď si sadnem na lavičku, nemusím viesť rozhovor o ničom, len aby nebolo ticho. A keď si kúpim zmrzlinu, je celá moja. Celá.
A to nie je zanedbateľný benefit.
Máj ma však aj tak občas dostane. Napríklad keď idem večer domov a všade je také to jemné svetlo, vzduch vonia a všetko pôsobí akosi… nádejne. Vtedy si poviem: „Možno by bolo fajn mať niekoho, komu by som napísala, že toto je presne ten večer, ktorý stojí za to zdieľať.“
A potom si uvedomím, že keby som aj napísala, pravdepodobne by som tri hodiny premýšľala, či to nevyznieva divne.
Tak nič.
Viktória Mrvová
