Tohtoročné zimné olympijské hry priniesli niekoľko výnimočných príbehov. Znovuzrodenie „Kokosov na snehu“, rekordný zisk zlatých medailí pre jedného športovca či slovenský hokejový „takmer“ sen. Medzi týmito médiami obľúbenými príbehmi sa však skrýva aj jeden nenápadný zázrak.
Na skokanskom mostíku prekvapil a na olympijské pódium sa dokonca trikrát postavil poľský devätnásťročný skokan na lyžiach, ale aj lektor a miništrant Kasper Tomasiak. Vieru v Boha si úspešní športovci často nechávajú pre seba. Ich príbehy sú zväčša spájané iba s výsledkami, rodinou či spoločenskými postojmi. Sú však aj takí, ktorí svoju vieru stavajú pred športové výkony. Príkladom je práve mladý poľský skokan.
Otec trénerom, nie však pre syna
Medailový príbeh tohto mladíka sa začína v poľskom meste Bielsko-Biała, neďaleko Osvienčim. Tento región má k skokom na lyžiach blízko a tomuto športu podľahla aj rodina Tomasiakovcov. Kasper sa so svojimi troma bratmi postavil na mostík už ako veľmi malý. Jeho otec, Wojciech Tomasiak, sám skokanský tréner, stál pred ťažkou voľbou. „Chcel som byť otcom, nie prísnym katom na mostíku,“ spomínal v rozhovore pre TVP Sport. Synovi preto nechcel byť trénerom a zveril ho do rúk klubu LKS Klimczok Bystra.
Začiatky však neboli o nablýskaných kombinézach. V čase, keď mal malý skokan prvýkrát pocítiť vietor pod lyžami, bol na trhu nedostatok detskej výstroje. Riešenie bolo rýdzo poľské – improvizácia.Otec zobral staré dospelácke lyže, skrátil ich a upravil tak, aby ich drobný chlapec dokázal ovládať. „On je skrátka taký, vždy pojokný a zodpovedný,“ opísal svojho syna Wojciech Tomasiak.
Kacper Tomasiak s medailou
Zdroj: Onet
Škola, mostík, kostol
Rodičia pri výchove svojich synov dbali nielen na šport, ale aj na duchovný život. Bratia od malička miništrovali v kostole Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Ich dni mali jasný rytmus – škola, tréning na mostíku a služba v kostole. Aj vďaka tejto disciplíne sa jeho športová kariéra postupne rozvíjala. Úspechy však jeho pokoru nijako nezmenili. Popri miništrovaní začal čítať aj Božie slovo ako lektor.„Jeho postoj pri oltári aj na kopci ukazoval dôslednosť, pokoru a zodpovednosť,“ povedal v rozhovore pre Týždenník Niedziela farár jeho farnosti Marcin Aleksy.
Mladý Poliak je zároveň považovaný za jedného z najpokojnejších pretekárov. Pred štartom ani po skoku neprejavuje prehnané emócie a sústreďuje sa výlučne na výkon.
Máme striebro
Devätnásťročný skokan sa v kolotoči Svetový pohár v skokoch na lyžiach výraznejšie objavil až v tejto sezóne a prekvapivo sa stal poľskou jednotkou. Ak sa pozrieme na históriu skokov na lyžiach, zistíme, že Poliaci patria dlhodobo k svetovej špičke. Napriek tomu mladý skokan v tejto sezóne Svetového pohára ešte nedosahoval výsledky svojich úspešnejších krajanov z minulých rokov.Jeho forma však vygradovala v tej najvhodnejšej chvíli.
Pred olympiádou odborníci poľskému tímu veľké šance na medailu nedávali. Už v prvom závode však ukázal, že sa mýlili. Na konci súťaže na malom mostíku svietilo jeho meno pri čísle dva. Poľské médiá okamžite zaplavili titulky „Máme striebro“. Športový svet chcel vedieť, kto dokázal poraziť najväčších favoritov. Dovtedy totiž jeho najlepším výsledkom vo Svetovom pohári bolo piate miesto. Pre mnohých fanúšikov skokov na lyžiach tak bol prakticky neznámym menom. Na olympijskom mostíku však ukázal, že dokáže konkurovať tým najlepším. Okrem striebra z malého mostíka pridal aj bronz a ďalšie striebro z tímových súťaží.
Kacper Tomasiak na omši vďaky za úspechy
Zdroj: Bielsko.info
Gesto dôvery a vďaky
Dnes je z mladého Poliaka trojnásobný olympijský medailista. Po olympiáde sa vracia domov, kde si v kostole opäť oblečie bielu miništranta. „Pred skokom robím znak kríža, aby som sa cítil bezpečne,“ hovorí športovec, ktorého prežehnanie pred skokom sa stalo jeho typickým gestom. Ešte pred návratom do Poľska sa zastavil v kaplnke olympijskej dediny. Olympijské medaily položil na oltár. A poďakoval za ne Bohu na Svätej omši vďaky. Poľský olympijský kňaz Edward Pleń spomína, že toto gesto ukazuje veľmi veľa o Kacperovej viere: „Nemali by sme skrývať svoju vieru. U neho ide život a viera ruka v ruke,“ opisuje skutok kňaz z olympíjskej dediny.
