Vie sa, že spoločnosť Petit Press vlastní SME, celoslovenské noviny, ktoré sa rozhodli pre vlastné regionálne odvetvie MY Regióny. Jedným z týchto regiónov je aj Orava, kde sa pozrieme na to, ako vyzerá práca regionálnej novinárky.
Regionálne redakcie sú často docela veľké spoločnosti a niektoré z nich by pokojne mohli pokrývať celé Slovensko, príkladom môže byť pokojne Korzár – najväčšie regionálne médium na Slovensku. To sa ale nedá povedať o Orave, kde pôsobí naoko viac regionálnych redakcií, tie sa ale nemôžu tak úplne počítať a nepočítajú sa ani podľa šéfredaktorky regionálnej redakcie MyOrava, Saši Mikulašovej.
Deň regionálneho redaktora na Orave vyzerá tak, že ráno vstane a z pokoja domova skontroluje maily, skontroluje Facebook, operačné stredisko, ktoré šéfredaktorke chodí do správ, prevažne s informáciami o nehodách. Po prípade vyhodí nejaký rýchly článok na titulný web a potom zháňa námety na články. „Viac-menej sa to každý deň líši podľa potreby,“ vyjadrila sa šéfredaktorka. Keď je tu ale nejaká aktualita alebo sólo kapor, čo by mohol mať veľa čítaní, v zhone sa koná a volá.
Avšak väčšina dní ale nie je takých, a keď sme predtým spomenuli z pokoja domova, naozaj sme mysleli z pokoja domova. Áno, oravské regionálne noviny podľa šéfredaktorky nemajú najviac ľudí a po väčšinu času by potrebovali kolegov – spolupracovníkov, ale musia si poradiť. Kancelárie majú dokonca dve, jednu v Dolnom Kubíne a druhú v Tvrdošíne, redaktori tam ale trávia minimum času.. Šéfredaktorka sa s kolegami skoro vôbec nestýka a pokiaľ vie, tak ani oni medzi sebou. Dokonca je ich vzájomná komunikácia na takom bode mrazu, že redaktori z okolia Kubína nepoznajú osobne druhú časť z oblasti Tvrdošína a naopak.
Na otázku, či vôbec chodia do terénu, odpovedá: „Chodíme do terénu, samozrejme, ale už nie tak ako kedysi, všetko sa dá v podstate vyriešiť mailami, telefonátmi, rozhovory si tiež nahrávam online, takže je to už dnes flexibilnejšie.“
Do terénu teda nechodia často, ale keď už áno, ako malá regionálna redakcia si na vlastnú päsť, fotky a materiály zháňajú sami jednotlivo.
Ako redakcia, ktora o tomto nieco málo vie, nam nedalo nespýtať sa otázku, koľko káv za deň pije, no a bolo to na infarkt. Odpoveď: jednoducho veľa – o ôsmej ráno má šéfredaktorka na Orave v sebe už tri kávy a ďalšie prichádzajú počas dňa. Na otázku o kofeínovej závislosti jej kolegov však odpovedala takto: „O kolegoch neviem, pretože to je taký paradox, my sme v podstate kolegovia, ale počas roka sa skoro nestretneme, len prostredníctvom Messengeru alebo správ.“
Ich redakcia teda funguje ako ozubené koleso, ktoré k ostatným nie je pripojené a aj napriek tomu rotuje. Takáto práca ale Mikulašovej vyhovuje, pretože prezradila, že dostala ponuku z TASR, ale asi by od regionálnych neodišla neodišla, pokiaľ by nedostala naozaj skvelú ponuku.
Alexandry Mikulašovej ako postupovala pri svojom poslednom článku: nevhodný chov kráv v Oravskom Veselom. Momentálne sú už na portáli MY Orava dva články na túto tému a môžeme len odporučiť. Ako prvý bod musela dostať podnet na článok, následne si pozrela stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré tvrdilo, že zvieratá sú v poriadku. Nato sa sama išla pozrieť na miesto a urobila si investigatívu, ktorá vlastne poprela vyjadrenie veterinárnej správy.
Šéfredaktorka MY Orava, jedinej serióznej regionálnej tlače na Orave, keďže Oravsko sú svojim spôsobom regionálne noviny, ale pod netajným ruchom inzertných novín , si tak tiež na záver dovolila tvrdiť, že regionálni novinári sú vycepovaní tak, že sú viac skúsení a dokážu narábať s informáciami a podávať ich lepšie, ako celoštátni novinári. Do toho sa však podľa Alexandry Mikulašovej neráta „Žilinak a iné pofidérne noviny.“
Tiež doplnila, že do SME Orava môže prispievať ako novinár ktokoľvek, ak má zaujímavý podnet, či už hotový samotný článok.
