Domicil – Ironicky povedané, ružomberský cintorín v období od 2. do 8. novembra, počas dušičkovej oktávy, doslova žil životom.
Najmä vo večerných hodinách, kedy sa o piatej podvečer pri hlavnom kríži modlil ruženec za všetkých zosnulých, pričom sa pravidelne stretávali desiatky obyvateľov mesta a blizkeho okolia – v tichu, so zapálenými sviečkami a vo vôni vosku.
Podľa rehoľnej sestry Tabyty z Univerzitnej knižnice v Ružomberku mal každý deň ruženec viesť iný rehoľný rád alebo spoločenstvo.
Samotné prostredie cintorína pôsobilo upravene a dôstojne. O čistotu a poriadok sa postarali mestské a komunálne služby, ktoré niekoľko dní pred sviatkami zabezpečili orezávanie stromov, opravu poškodených lavičiek, úpravu chodníkov či zber opadaného lístia.
Hroby ako také však väčšinou zostali, prirodzene, v rukách samotných občanov – tí si ale mohli bezplatne zapožičať náradie priamo od správy cintorína, aby svoje miesta úcty pripravili na sviatočné dni.
Mesto Ružomberok zároveň ešte pred začiatkom sviatkov upozorňovalo na dopravnú situáciu a parkovanie v okolí cintorína, ktoré v minulých rokoch bývalo pomerne chaotické. Preto pribudli nové dopravné kamery a počas dušičkového týždňa mestská polícia posilnila svoje hliadky, aby predišli nepríjemnostiam a pomohli zabezpečiť pokojný priebeh návštev.
