Skip to main content

Sloboda je vzácna. Môcť pracovať kde chcem a kedy chcem je pre obete obchodovania s ľuďmi len nedosiahnuteľným snom. Tento problém sa dotýka celého sveta. Ani Slovensko nie je výnimka.

Katarína Kvašňovská, Foto: Beáta Šályová

RUŽOMBEROK, 15.marca – V Európskej únii je každoročne zobchodovaných 10-tisíc mužov, žien a detí. Niektoré obete predávajú priamo ich príbuzní. Obchodovanie s ľuďmi je celosvetovo známa praktika. Rovnako ohrozujúca, ako nenápadná.

Tretie stretnutie v letnom semestri v rámci cyklu Hosť na KU viedla bývalá absolventka Katolíckej univerzity Katarína Kvašňovská. Katarína vyštudovala odbor sociálna práca na Pedagogickej fakulte. Pracovala ako vychovávateľka v detskom domove, sociálna pracovníčka pre profesionálne rodiny, a tiež ako asistentka učiteľa na špeciálnej základnej škole. V súčasnosti pracuje na odbore prevencie kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

„Môže to byť naozaj ktokoľvek. Môže to byť známy človek, blízky, niekto milovaný,“ opisuje Katarína typy obchodníkov s ľuďmi.

„U nás je taká predstava, že obchodník s ľuďmi je biela dodávka, ktorá príde, otvoria sa  dvere, nahádžu tam deti a utekajú preč. Práveže je to častokrát človek, na ktorého by ste to ani nepovedali. Takáto osoba vám urobí na dlhé roky ťažké chvíle,“ vysvetľuje Katarína.

Ročný zisk obchodovania s ľuďmi je 21 miliónov Eur. „Je vypracovaná stratégia prevencie obchodovania s ľuďmi. Pre všetky štáty Európskej únie vyplýva, že sa musia zaviazať, aby toto obchodovanie kleslo, a aby bola ľuďom v danom štáte poskytnutá pomoc, keď sa stanú obeťou obchodovania,“ dodáva.

Obeťou môže byť každý. Ženy sú zamestnané ako čašníčky, opatrovateľky, spoločníčky či prostitútky. Muži pracujú na farmách a stavebných podnikoch. Deti sú nútené žobrať.

Sexuálne a pracovné vykorisťovanie, nútené manželstvá, nútené žobranie či odoberanie orgánov – toto všetko sú činnosti, ktoré zobchodované osoby musia vykonávať.

„Ľudia sú nútení do práce, nemôžu opustiť pracovisko, majú kontrolovaný pohyb. Majú zamedzený prístup ku osobným dokladom. Agentúry, ktoré obchodujú s ľuďmi podávajú zavádzajúce informácie,“ vysvetľuje Katarína.

Foto: Beáta Šályová

„Máme jeden prípad z Dolného Kubína. Preventista rozprával, že vždy keď išiel ráno do práce videl pri jednom z obchodných domov deti, ktoré boli nútené žobrať. Pýtali si peniaze na stravu, na rožky. Bolo to okolo ôsmej. Nesedelo mu to, lebo to bol čas, kedy majú byť deti v škôlke alebo v škole. Začal sa s nimi rozprávať a zisťoval odkiaľ sú a ako sa volajú. Keď ich chcel po rozhovore zobrať na policajnú stanicu, spoza rohu vyšli ich pasáci a začali sa s ním dohadovať. Keď im ukázal preukaz, že je policajt, pasáci vyšli s pravdou von. Zistilo sa, že tieto deti sú tu z Rumunska a boli nútené žobrať,“ opisuje Katarína.

S príchodom internetu a sociálnych sietí sa praktika obchodovania s ľuďmi rozšírila. „Online priestor predstavuje voľné pole pre tieto osoby. Preskúmajú si váš profil na sociálnych sieťach a takto vás ľahko spoznajú. Je dôležité dávať si pozor, čo pridávate na sociálne siete,“ upozorňuje.

Taktiež aj deti z detských domov sa stávajú mnohokrát ľahkým terčom pre obchodníkov. „Detské obete sú ľudia do 18 rokov. Najmladšia obeť mala 5 mesiacov,“ opisuje Katarína, ktorá sama v jednom z detských domovov pracovala.

„Najdôležitejšie je rozprávať o tom,“ hovorí Katarína. Pre obete obchodovania je ťažké zaradiť sa späť do normálneho života. Psychické aj fyzické následky si nesie každý, kto bol svedkom takéhoto obchodu. Dôležité je preverovať si zamestnávateľov, neodovzdávať osobné doklady podozrivým osobám a strážiť si zdieľaný obsah na sociálnych sieťach.

Beáta Šályová

About Beáta Šályová

Leave a Reply