Rok 1998 je už dávno za nami. Bol to však prelomový rok v histórií novodobého Slovenska, pretože sa v ňom skončila éra Vladimíra Mečiara. Po ňom prebral moc v krajine Mikuláš Dzurinda. K nej mu však pomohla skupinka novinárov.
Situácia na Slovensku pred voľbami 1998
Slovensko bolo rozdelené na dva tábory. Jedna polovica národa chcela pokračovanie vlády pod vedením Vladimíra Mečiara a jeho strany HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko). Druhá polovica zas nástup vtedajšieho opozičného lídra a predsedu Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláša Dzurindu. Presne to isté by sa dalo povedať aj o novinároch. V tom čase bolo bežné, že si novinári tykali s opozičnými politikmi.
Na dva tábory boli rozdelené aj dve najsledovanejšie televízie – verejnoprávna Slovenská televízia (STV) a komerčná Markíza. Mečiarovi ,,slúžila“ STV, v ktorej dostával priestor v diskusnej relácií ,,Ako ďalej, pán premiér?“ Okrem nej mala STV reláciu s názvom ,,Fašírka“. Tá zosmiešňovala Mečiarových protivníkov, vrátane Mikuláša Dzurindu. Podobnú reláciu mala aj Markíza. Volala sa ,,Muchoviny“ a v nej bol naopak zosmiešňovaný Vladimír Mečiar.
Zdroj: Wikipédia
Niektorí novinári nahrávali pred voľbami Dzurindovi
Existuje podozrenie, že existovala skupinka 19 novinárov, ktorých SDK na čele s Mikulášom Dzurindom prostredníctvom PR agentúry oslovila, aby o ňom písali len v pozitívnom svetle. Ponúkla im za to honorár 10-tisíc korún mesačne. Svedectvo o tom však podali len traja novinári, no doteraz sa presne nevie, o koho ide, píše vo svojej knihe Mediálne pasce verzus mozog v nádrži Pavol Dinka. Veľká časť novinárov sa totiž bála, že to Dzurindovi uškodí a kvôli tomu bude pokračovať vláda Vladimíra Mečiara. A to je presne to, čo za žiadnych okolností nechceli.
Ako prvý na túto kauzu upozornil Štefan Hríb v týždenníku Domino fórum. Súčasný šéfredaktor časopisu .týždeň si tak týmto upozornením pohneval Mečiarových odporcov. Dzurindove podplácanie novinárov sa však akosi ,,zamietlo pod koberec“ a médiá sa tejto kauze nevenujú. Preto dodnes nepoznáme presné mená jej účastníkov. Samotný Mikuláš Dzurinda ju popiera.
Voľby 1998 – podplatení novinári splnili cieľ
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali v dňoch 25. a 26. septembra 1998. S tesným náskokom ich vyhralo Mečiarovo HZDS. Nemalo však koaličný potenciál a tak novú vládu zostavilo druhé SDK, na ktorého čele bol Mikuláš Dzurinda. Na nasledujúce štyri roky vládlo SKD v koalícií so Stranou demokratickej ľavice, Stranou maďarskej komunity a Stranou občianskeho porozumenia. Dzurindovi sa tak s pomocou podplatených novinárov podarilo poraziť Mečiara.
Zdroj: Wikipédia
Ktorý novinár mohol byť v skupinke 19 podplatených?
Vzhľadom na to, že sa ku kauze otvorene nepriznal ani jeden novinár, ťažko niekoho obviniť. Na základe výrokov Martina Šimečku a Eugena Kordu by sa mohlo zdať, že v tom mohli mať prsty práve oni. Ale aj tak ich nemožno z toho obviniť. Výpoveď Eugena Kordu však potvrdzuje, že štáb SDK sa naozaj snažil podplatiť novinárov.
,,Možno aj vďaka Sorosovým peniazom, ktorými pomáhal mimovládnym organizáciám, aby chodili po Slovensku a burcovali proti Mečiarovi, dokonca bez jeho peňazí by sme to možno neboli dokázali. Čiže pre mňa je to človek, ktorý nám pomohol poraziť Mečiara.” priznal v roku 2017 novinár Martin Šimečka.
,,Krátko pred voľbami v roku 1998 som išiel za ním do parlamentu oznámiť mu, že sa ma ľudia z jeho volebného štábu pokúsili podplatiť. V tom čase som pracoval pre televíziu Nova, ktorá bola na Slovensku mimoriadne sledovaná. A im nenapadlo nič lepšie, ako mi ponúknuť zopár tisíciek za to, ak sa „Miki“ objaví niekoľkokrát na obrazovke.“ opísal dianie spred 24 rokov reportér Eugen Korda.
Najznámejšie počiny Dzurindovej vlády
S Mikulášom Dzurindom sa silne spája slovo privatizácia. Za jeho vlády sa totiž privatizovalo vo veľkom. Rozpredané podiely v Slovenských elektrárňach či v SPP (Slovenský plynárenský priemysel), predané Slovenské aerolínie a mnoho ďalších podnikov. To je len malá časť štátneho majetku, ktorú zahraničným investorom sprivatizovala vláda, ktorej predsedom bol Mikuláš Dzurinda.
K smutnému počinu vlády Mikuláša Dzurindu došlo 24. marca 1999. Na utajenom zasadnutí totiž povolila prelety bombardérov NATO, ktoré bez mandátu Organizácie Spojených národov zaútočilo na Juhosláviu (vtedy pozostávajúcej už len zo Srbska a Čiernej Hory).
Významný počin Dzurindovej vlády bol aj vstup do vyššie spomínanej aliancie NATO (29. marec 2004). To sa síce stalo až v jeho druhej vláde, no podklady na vstup do tejto organizácie boli vypracované ešte za prvej.
Samuel Kázik
Zdroj ilustračnej fotografie:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/486063-ked-meciar-zaspieval-s-panom-bohom-idem-od-vas/
